Malá obec Flossenbürg leží v bavorskom pohorí Fichtelgebirge, tesne pri niekdajšej hranici s Československom. Dnes tu žije necelých dvetisíc ľudí. Na prvý pohľad pokojná horská dedina — lenže nad ňou sa týčia ruiny jedného z najmenej známych nacistických koncentračných táborov.
Žula ako dôvod existencie. Tábor nevznikol náhodou. SS ho zriadila v máji 1938 pri miestnych žulových lomoch. Väzni museli v ťažkých podmienkach lámať kameň pre megalomanské stavebné projekty Tretej ríše. Odľahlosť lokality nebola nevýhodou — bola zámerom. Tábor mal byť neviditeľný.
23. apríl 1945 — americká 90. pešia divízia oslobodila Flossenbürg a našla tu tisíce preživších. Za sedem rokov existencie prešlo táborom podľa odhadov vyše 96-tisíc väzňov z celej Európy, vrátane politických odporcov, vojnových zajatcov a Židov.
Čo sa vie menej:
- Len niekoľko dní pred oslobodením tu nacisti popravili admirála Wilhelma Canarisa a teológa Dietricha Bonhoeffera — prominentných účastníkov odboja proti Hitlerovi.
- Po vojne americká armáda areál využívala a miestni obyvatelia rozoberali stavby na materiál. Pamätné miesto vzniklo až v 90. rokoch — desaťročia trvalo, kým sa Flossenbürg dostal do kolektívnej pamäte.
- Tábor stál doslova na okraji — geograficky aj v povedomí. Kým Dachau či Buchenwald poznali všetci, Flossenbürg dlho zostával v tieni.
Dnes je bývalý tábor pamätníkom a vzdelávacím centrom. Žulový lom, ktorý dal táboru zmysel existencie, je stále viditeľný — tichá pripomienka toho, že aj kameň môže rozprávať o zločinoch.