25. apríla 1792 napísal Claude Joseph Rouget de Lisle pieseň, ktorá sa stala jedným z najslávnejších národných hymnov sveta — La Marseillaise. Paradox? Jej autor bol dôstojník francúzskej armády, nie profesionálny skladateľ. A predovšetkým: bol monarchista.
Rouget de Lisle pôvodne zložil text aj melódiu pod názvom Chant de guerre pour l'armée du Rhin — Bojová pieseň pre armádu na Rýne. Vznikla ako vojenský pochod, nie ako revolučná hymna. No revolúcia si ju privlastnila. Pieseň sa bleskovo šírila medzi dobrovoľníkmi z Marseille, ktorí ju spievali pri pochode na Paríž — a tak dostala meno, pod ktorým ju pozná celý svet.
Irónia osudu je zrejmá. Muž, ktorý dal hlas revolúcii, s jej radikálnym smerovaním nesúhlasil. Rouget de Lisle prežil revolučné roky, no nie ako hrdina — skôr ako zabudnutý veterán. Zomrel v roku 1836. Jeho pieseň ho prežila o stáročia.
La Marseillaise je dnes oficiálnou hymnou Francúzskej republiky. Jej autor pritom nikdy nenapísal nič, čo by sa tejto skladbe čo i len priblížilo. Jeden večer, jedna pieseň, jeden paradox — vojak monarchie dal hlas revolúcii, ktorá monarchiu zničila.