Slovo hymna patrí k tým, ktoré prešli jednou z najdramatickejších významových premien v dejinách jazyka. Jeho príbeh siaha hlboko do antiky a úzko súvisí s tým, čo sa stalo práve 25. apríla 1792. Francúzsky dôstojník Claude Joseph Rouget de Lisle vtedy napísal bojovú pieseň, ktorá sa neskôr stala francúzskou národnou hymnou — La Marseillaise.
Pôvod. Koreň slova leží v starogréckom výraze hýmnos (ὕμνος), ktorý označoval slávnostnú pieseň na počesť bohov alebo hrdinov. Grécky hýmnos sa spájal s rituálnym prednesom — nebol to len text, ale performatívny akt, súčasť náboženského obradu. Presný prapôvod zostáva nejasný; niektorí lingvisti ho spájajú s koreňom hyph- (tkať, spájať), čo by naznačovalo, že hymna bola pôvodne niečo, čo „spája" spoločenstvo.
Vývoj. Z gréčtiny slovo prešlo do latinčiny ako hymnus, kde si zachovalo sakrálny rozmer — raní kresťania tak označovali chválospevy na Boha. Stredoveká cirkev pojem zúžila na liturgické texty s pevnou štruktúrou. Do slovenčiny sa dostal cez latinskú cirkevnú tradíciu a český jazykový vplyv.
Rozhodujúci zlom nastal práve v období francúzskej revolúcie. Pieseň Rougeta de Lisla nebola modlitbou — bola bojovým pokrikom republikánov. Keď ju v roku 1795 prijali za štátnu pieseň Francúzska, slovo hymne získalo celkom nový, sekulárny a politický význam: pieseň reprezentujúca národ, nie božstvo. Tento model sa rozšíril po celej Európe. Dnes má takmer každý štát sveta svoju národnú hymnu.
Dnešné použitie. V slovenčine funguje slovo v dvoch rovinách. V užšom zmysle je to štátna hymna — v našom prípade Nad Tatrou sa blýska. V širšom zmysle označuje akúkoľvek slávnostnú pieseň alebo metaforicky niečo, čo oslavuje určitú vec („hymna na slobodu", „hymna jari").
Jazykový fakt. V angličtine existujú vedľa seba dva tvary: hymn (cirkevný chválospev) a anthem (národná hymna). Slovo anthem pritom pochádza z úplne iného koreňa — zo staroangličského antefn, čo je skomolenina gréckeho antíphōna (striedavý spev). Slovenčina oba významy zastrešuje jediným slovom. Tam, kde angličtina rozlišuje medzi Bohom a štátom, slovenčina ponúka jedno slovo pre oba oltáre.