Michail Kutuzov, poľný maršal Ruskej ríše, zomrel 28. apríla 1813. No nie na bojisku — smrť si naň musela počkať desaťročia, pretože guľky, ktoré ho mali zabiť, jednoducho nezabrali.
Kutuzov utrpel počas bojov proti Turkom dve strelné zranenia hlavy. V oboch prípadoch sa lekári pripravovali skôr na pohreb než na liečbu. Napriek tomu prežil — podľa dobových svedectiev proti všetkým predpokladom. Muž s dvoma dierami v hlave potom slúžil ďalšie roky pod troma panovníkmi — cárovnou Katarínou II., Pavlom I. aj Alexandrom I. — ako vojak aj diplomat.
Práve tento zdanlivo nezničiteľný veliteľ nakoniec porazil Napoleona. Kutuzov sa stal jedným z kľúčových strojcov krachu francúzskeho ťaženia do Ruska. Irónia jeho osudu je dvojitá: turecké guľky ho nedokázali zastaviť, no smrť ho dostihla nie v boji, ale počas vojenskej kampane v roku 1813, keď jeho telo napokon vypoviedlo službu.
Kutuzovov príbeh dodnes pripomína, že dejiny občas píšu scenáre, ktoré by žiadny rozumný autor nenapísal — dvakrát strelený do hlavy a napriek tomu žil dosť dlho na to, aby zmenil osud celého kontinentu.