Mussoliniho koniec — a tieň Jozefa Tisa
Najsilnejšia slovenská stopa tohto dňa vedie do roku 1945. Partizáni popravili talianskeho diktátora Benita Mussoliniho 28. apríla v severoitalskom Giuline. Vojna sa rútila do finále. Pre Slovensko to nebol len vzdialený zahraničný telegram — bol to obraz, ktorý sa priamo dotýkal domova.
Tisov režim bol Mussoliniho klientským štátom rovnako, ako bol klientom Berlína. Fašistická Salò republika a vojnová Slovenská republika zdieľali ten istý model: diktatúra pod ochranou Osi. Keď Mussolini visel hlavou nadol na milánskom námestí, do Tisovho procesu zostávali necelé dva roky. Partizáni, ktorí v auguste 1944 pozdvihli Slovenské národné povstanie, bojovali na tej istej strane barikády ako tí, čo zastrelili Duceho.
Kutuzov a bitky na slovenskej zemi (†1813)
Ruský poľný maršal Michail Kutuzov zomrel 28. apríla 1813. Pre Slovákov nie je cudzí — Napoleonove vojny zasiahli priamo naše územie. Bitka pri Slavkove (1805) sa odohrala neďaleko slovenských hraníc a Bratislavský mier, podpísaný v tom istom roku v Primaciálnom paláci, prekrojil mapu Európy. Kutuzov napokon Napoleona zlomil pri ústupe z Moskvy. Dôsledky jeho víťazstiev formovali poriadok, v ktorom Slováci žili nasledujúce desaťročia.
Indická vzbura 1857 — zrkadlo slovenských túžob
Päťdesiatdva indických povstalcov obesených 28. apríla 1858 pri Bawani Imli — to bol koniec veľkej vzbury proti Britskej východoindickej spoločnosti. Slovenská paralela sa ponúka sama: len desaťročie predtým, v rokoch 1848–49, sa Slováci chopili zbraní počas Slovenského povstania proti maďarskej nadvláde. Obe hnutia zdieľali rovnakú podstatu — národ bez vlastného štátu sa postavil impériu. A obe boli potlačené.
Paulhan nad Anglickom, slovenská emigrácia pod Atlantikom (1910)
Kým francúzsky letec Louis Paulhan 28. apríla 1910 pristával v Manchestri a dokazoval, že lietadlo dokáže prekonať stovky kilometrov, tisíce Slovákov prežívalo úplne inú realitu. Rok 1910 bol vrcholom masovej emigrácie — z Horného Uhorska odchádzali do Ameriky stovky ľudí mesačne. Paulhan letel nad krajinou, ktorá bola pre mnohých Slovákov cieľom cesty — nie vzduchom, ale v podpalubí parníkov.
Schnaebelého aféra — napätie, ktoré sa dotýkalo aj Viedne (1887)
Pruská tajná polícia zatkla francúzskeho policajného inšpektora Schnaebelého a takmer rozpútala vojnu medzi Francúzskom a Nemeckom. Slovensko bolo súčasťou Rakúsko-Uhorska, spojenca Nemeckej ríše v rámci Dvojspolku. Každý krok k veľkej európskej vojne znamenal, že slovenskí muži mohli skončiť v uniformách na fronte — čo sa o 27 rokov neskôr aj stalo.
Dejiny 28. apríla ukazujú jedno: Slovensko nikdy nestálo mimo svetového diania. Stálo v ňom — len bez vlastného hlasu.