Prvý deň mája si väčšina ľudí spája s oslavami práce, no dejiny tohto dátumu siahajú ďaleko za hranice odborárskych sprievodov. Od viedenskej opernej premiéry cez prvé akademické prejavy v koloniálnej Amerike až po filmové majstrovstvo Orsona Wellesa — 1. máj bol opakovane dňom, keď sa rodili diela, osobnosti aj udalosti, ktoré formovali kultúru západného sveta.
1699 — Prvé verejné akademické prejavy v Amerike
Na úplnom začiatku príbehu tohto dňa stojí udalosť, ktorá sa odohrala ešte v koloniálnom Virgínskom kráľovstve. Francis Nicholson, britský dôstojník a koloniálny guvernér, spolu s Jamesom Blairom zorganizovali päť májových rečníckych vystúpení študentov College of William & Mary. Nicholson bol skúseným koloniálnym administrátorom — počas kariéry stihol spravovať Virgíniu, Maryland, Novú Škótsku aj Južnú Karolínu. Jeho podpora vzdelávania v zámorských kolóniách nebola len formálnou povinnosťou. Študentské orácie z 1. mája 1699 sa zaradili medzi najstaršie doložené akademické verejné prejavy na americkom kontinente. Bol to zárodok tradície, z ktorej neskôr vyrástla celá americká univerzitná kultúra.
1786 — Figarova svadba dobyla Viedeň
O necelé storočie neskôr, 1. mája 1786, sa vo viedenskom Burgtheater po prvýkrát zdvihla opona pre operu Figarova svadba (Le nozze di Figaro). Jej autorom bol vtedy tridsaťročný Wolfgang Amadeus Mozart. Dielo patrí do žánru opera buffa — talianskej komickej opery, ktorá sa vyznačovala humorom, živými postavami a satirickým pohľadom na spoločenské pomery. Opera buffa bola v tom čase mimoriadne populárna a Mozart s libretistom Lorenzom Da Pontem v nej dosiahli dokonalosť. Figarova svadba sa nestala len jedným z Mozartových najhrávanejších diel — stala sa jednou z najvýznamnejších opier v dejinách hudby vôbec. Jej premiéra na 1. mája bola kultúrnou udalosťou, ktorá rezonovala celou Európou.
1803 — Narodil sa James Clarence Mangan
Na prvomájový deň roku 1803 prišiel na svet v Írsku James Clarence Mangan — básnik, prekladateľ a jedna z najtragickejších postáv írskej literatúry. Mangan, narodený ako James Mangan, sa preslávil voľnými prekladmi z nemčiny, turečtiny, perzštiny, arabčiny a írčiny. Obzvlášť jeho interpretácie Goetheho vzbudili pozornosť literárnych kruhov. Od roku 1840, a čoraz intenzívnejšie po vypuknutí Veľkého hladomoru, písal vlastenecké básne — medzi najznámejšie patrí A Vision of Connaught in the Thirteenth Century. Manganovu tvorbu však neustále sprevádzal osobný boj. Bol to človek nepokojný, excentrický a sužovaný závislosťou. Zomrel v roku 1849, v roku, keď hladomor stále pustošil jeho vlasť. Mal štyridsaťšesť rokov.
1811 — Narodil sa Andreas Laskaratos, trn v päte gréckej cirkvi
O osem rokov neskôr, 1. mája 1811, sa na iónskom ostrove Kefalónia narodil Andreas Laskaratos — grécky satirický básnik a spisovateľ, predstaviteľ tzv. heptanézskej školy. Laskaratos si z cirkevných hodnostárov a spoločenských konvencií robil terč posmechu tak dôsledne, že ho Grécka pravoslávna cirkev exkomunikovala. Jeho satira totiž nemierila na abstraktné neduhy — útočila priamo na konkrétnych prominentných členov cirkvi. Laskaratos sa exkomunikáciou nedal zastrašiť a pokračoval v písaní až do svojej smrti v roku 1901. Dožil sa deväťdesiatich rokov, čo je na človeka, ktorého cirkev vyobcovala zo spoločenstva veriacich, pozoruhodný vek.
1813 — Padol maršal Bessières
Prvý máj 1813 priniesol smrť na bojisku. Jean-Baptiste Bessières, francúzsky generál a vojvoda z Istrie, padol v tento deň vo veku štyridsaťpäť rokov. Bessières bol jedným z mužov, ktorých kariéru vytvorili francúzske revolučné a napoleonské vojny. V roku 1804 ho Napoleon osobne vymenoval za maršala Ríše — jeden z najvyšších vojenských titulov, aké bolo možné dosiahnuť. Bessières sa narodil v roku 1768, a jeho životná dráha tak kopírovala oblúk celej napoleonskej epochy: od revolučného nadšenia cez víťazné ťaženia až po krvavý záver. Jeho smrť na prvomájovom bojisku bola jednou z mnohých strát, ktoré predznamenávali blížiaci sa koniec Napoleonovej éry.
1884 — Moses Fleetwood Walker vstúpil na ihrisko
Prvý máj 1884 patrí medzi dátumy, ktoré americký baseball dlho prehliadal. V tento deň odohral Moses Fleetwood Walker, prezývaný Fleet Walker, zápas ako posledný afroamerický hráč v Major League Baseball — predtým, než sa dvere ligy pre černošských hráčov na desaťročia zavreli. Walker bol rodákom z Mount Pleasant v Ohiu, vynikajúcim športovcom na Oberlin College aj na University of Michigan. Hral na pozícii catchera za Toledo Blue Stockings. Až do príchodu Jackieho Robinsona v roku 1947 sa žiadny ďalší Afroameričan nedostal do najvyššej baseballovej súťaže. Walker nebol len športovec — bol aj autorom a človekom, ktorý celý život čelil rasovým bariéram v krajine, ktorá sa rada odvolávala na rovnosť všetkých ľudí. Zomrel v roku 1924.
1941 — Premiéra Občana Kanea
A napokon rok 1941. Prvého mája mal premiéru film Citizen Kane — Občan Kane — dielo, ktoré dodnes figuruje na vrcholoch rebríčkov najlepších filmov všetkých čias. Jeho tvorca Orson Welles bol režisér, herec a priekopník, ktorý v čase premiéry nemal ani dvadsaťšesť rokov. Welles bol považovaný za jedného z najvplyvnejších a najinovatívnejších filmárov v dejinách kinematografie, a to nielen vďaka filmu, ale aj vďaka práci v rozhlase a divadle. Občan Kane priniesol revolučnú prácu s kamerou, svetlom, zvukom aj naratívnou štruktúrou. Jeho premiéra na 1. mája 1941 nebola len filmovou udalosťou — bola momentom, keď sa zmenili pravidlá celého média.
Prvý máj je dňom práce, no ako ukazujú dejiny, je aj dňom tvorby, odvahy a premien. Od študentských rečí v koloniálnej Amerike po Wellesovu kameru — tento dátum si zaslúži viac než len voľno.