Druhý máj je dňom, v ktorom sa písali zmluvy s fatálnymi následkami, padali hlavné mestá a rodili sa vedci, svätice aj básnici. Pozrime sa na udalosti, ktoré si tento dátum zapísali do kroniky sveta.
1945 – Berlín kapituloval pred Sovietmi
Najdramatickejšia udalosť spojená s 2. májom sa odohrala v roku 1945. Generál Helmuth Weidling, posledný veliteľ obrany Berlína, zložil zbrane pred sovietskymi silami pod vedením maršala Georgija Žukova. Weidling bol kariérny dôstojník nemeckej armády, ktorý sa v záverečných dňoch druhej svetovej vojny ocitol v nezávideniahodnej pozícii — mal brániť mesto, ktoré sa už nedalo ubrániť.
Berlín bol v tom čase ruinou. Boje v uliciach sa ťahali niekoľko dní, sovietska armáda postupovala blok za blokom. Po samovražde Adolfa Hitlera 30. apríla stratila obrana akýkoľvek strategický zmysel. Weidling to pochopil. Kapituloval a ušetril tak tisíce životov na oboch stranách. Sám skončil v sovietskom zajatí, kde zomrel v roku 1955. Jeho rozhodnutie však symbolicky uzavrelo bitku o Berlín — jednu z najkrvavejších mestských bitiek v dejinách.
1889 – Zmluva z Wuchale: mier, ktorý zasial semená novej vojny
O vyše polstoročia skôr, 2. mája 1889, podpísali Taliansko a Etiópske cisárstvo Zmluvu z Wuchale. Tá ukončila taliansko-etiópsku vojnu z rokov 1887–1889 — nevyhlásený konflikt, ktorý sprevádzal taliansku kolonizáciu Eritrey, v tom čase poloautonómnej etiópskej provincie známej ako Mereb Melash.
Zmluva vymedzila hranicu medzi Etiópiou a talianskou Eritreou. Obsahovala však klauzuly, ktorých preklad sa v talianskej a amharskej verzii zásadne líšil. Taliansko tvrdilo, že zmluva z Etiópie robí jeho protektorát. Etiópsky cisár Menelik II. to kategoricky odmietal. Tento prekladový spor nebol len diplomatickým nedorozumením — viedol priamo k ďalšiemu, oveľa väčšiemu ozbrojenému konfliktu. Zmluva z Wuchale tak zostáva učebnicovým príkladom toho, ako nepresný preklad môže mať katastrofálne geopolitické následky.
1559 – John Knox sa vrátil a reformoval Škótsko
Dňa 2. mája 1559 sa presbyteriánsky duchovný John Knox vrátil z exilu do Škótska. Knox bol duchovným reformovanej cirkvi, teológom a spisovateľom a jeho návrat znamenal rozhodujúci impulz pre škótsku reformáciu. Knox nebol diplomat — bol kazateľ s ostrým jazykom a ešte ostrejším perom. Jeho vplyv na formovanie škótskej cirkvi bol taký zásadný, že ho dnes považujú za jej hlavného reformátora.
Návrat z exilu bol pre Knoxa osobným rizikom. Škótsko bolo rozdelené medzi katolícku korunu a rastúce protestantské hnutie. Knox sa postavil na čelo tohto hnutia a v priebehu niekoľkých rokov zmenil náboženskú tvár krajiny. Zomrel v roku 1572, no cirkev, ktorú pomáhal vybudovať, formuje škótsku identitu dodnes.
1670 – Kráľovská charta a monopol na kožušiny
Druhý máj 1670 priniesol udalosť, ktorá na dvesto rokov určila ekonomickú a politickú mapu severnej Ameriky. Kráľovská charta udelila Spoločnosti Hudsonovho zálivu monopol na obchod s kožušinami v Rupertovej zemi — obrovskom území, ktoré pokrývalo celé povodie Hudsonovho zálivu na území dnešnej Kanady.
Rupertova zem bola pomenovaná po princovi Rupertovi a na papieri patrila jednej obchodnej spoločnosti. V praxi to znamenalo, že Spoločnosť Hudsonovho zálivu ovládala územie väčšie než mnohé európske štáty. Operovala z centrály vo York Factory a „výhradné právo na obchod" jej zaručovalo kontrolu nad jedným z najlukratívnejších odvetví koloniálnej éry. Tento monopol trval plných dvesto rokov, až do roku 1870, keď bolo územie začlenené do Kanadského domínia. Spoločnosť Hudsonovho zálivu však existuje dodnes — ako jedna z najstarších nepretržite fungujúcich obchodných firiem na svete.
1802 – Narodil sa Gustav Magnus, experimentátor z Berlína
V tento deň v roku 1802 sa v Berlíne narodil Heinrich Gustav Magnus — vedec, ktorý sa celý život venoval experimentálnej práci. Vyštudoval chémiu, no väčšinu kariéry strávil vo fyzike. Pôsobil na Berlínskej univerzite, kde sa preslávil nielen vlastným výskumom, ale predovšetkým laboratórnou výučbou. Magnus vychoval generáciu nemeckých vedcov a jeho prístup k experimentálnej metóde ovplyvnil prírodné vedy v celom nemecky hovoriacom svete. Svoje prvé krstné meno nepoužíval — poznali ho jednoducho ako Gustava Magnusa. Zomrel v roku 1870.
1806 – Narodila sa Catherine Labouré, patrónka seniorov
O štyri roky neskôr, 2. mája 1806, sa vo Francúzsku narodila Catherine Labouré. Vstúpila do rehole Dcér kresťanskej lásky svätého Vincenta de Paul a stala sa jednou z najznámejších mariánskych vizionárok 19. storočia. Podľa tradície jej Panna Mária zverila žiadosť o vytvorenie Zázračnej medaily, ktorú dnes nosí milióny ľudí po celom svete.
No Labouré nebola len vizionárka. Štyridsať rokov svojho rehoľného života strávila starostlivosťou o starých a chorých. Práve pre túto tichú, vytrvalú službu ju cirkev vyhlásila za patrónku seniorov. Zomrela v roku 1876 a neskôr bola svätorečená.
1856 – Zomrel James Gates Percival, básnik a geológ
Druhý máj 1856 bol posledným dňom Jamesa Gatesa Percivala — amerického básnika, chirurga a geológa narodeného v roku 1795. Percival bol renesančný človek v americkom vydaní. Písal poéziu, praktizoval chirurgiu a venoval sa geologickému výskumu. Jeho mnohotvárnosť bola obdivuhodná, no zároveň spôsobovala, že sa v žiadnej z týchto oblastí nestal dominantnou postavou. Napriek tomu jeho práca zanechala stopu v americkej literatúre aj prírodných vedách prvej polovice 19. storočia.
Druhý máj nám pripomína, že dejiny sa nepíšu len vo veľkých bitkách a prevratoch. Píšu sa aj v chybných prekladoch zmlúv, v tichej službe rehoľníčok a v laboratóriách berlínskych vedcov. Každý z týchto príbehov si zaslúži, aby sme si ho pripomenuli.