Druhý máj nie je dátumom veľkých filmových premiér ani hudobných revolúcií. No pri bližšom pohľade odhaľuje niečo cennejšie — momenty, keď písané slovo formovalo celé národy.
Knox: kazateľ s perom ostrejším než meč
V roku 1559 sa do Škótska vrátil z exilu John Knox — kazateľ, teológ, ale predovšetkým spisovateľ a historik. Jeho texty neboli akademickým cvičením. Boli palivom reformácie. Knox písal, aby menil spoločnosť, a spoločnosť sa skutočne menila. Jeho dielo dodnes zostáva jedným z pilierov škótskej literárnej tradície — surové, presvedčivé, bez zbytočných príkras.
Percival: básnik, ktorého zabudli
Na opačnom brehu Atlantiku zomrel 2. mája 1856 americký básnik James Gates Percival. Muž renesančného záberu — okrem poézie sa venoval chirurgii aj geológii. V jeho dobe ho čítali; dnes je takmer neznámy. Pripomienka toho, ako rýchlo literárna sláva bledne.
Keď preklad rozpúta vojnu
A potom je tu zmluva z Wuchale (1889). Dokument, ktorý mal ukončiť taliansko-etiópsky konflikt, obsahoval rôzne znenia v taliančine a amharčine. Rozdiel v preklade nebol štylistickou nuansou — bol rozbuškou ďalšej vojny. Dôkaz, že jazyk nie je len kultúrny ornament. Je to nástroj moci a v nesprávnych rukách aj zámienka na krviprelievanie.
Druhý máj nám pripomína jedno: slová nikdy nie sú nevinné.