Vražda v parku, vzdor v Hornom Uhorsku

6. mája 1882 írski radikáli z organizácie Irish National Invincibles dobodali na smrť lorda Fredericka Cavendisha, práve vymenovaného hlavného tajomníka pre Írsko, spolu s úradníkom Thomasom Burkem — len hodiny po Cavendishovom príchode do Dublinu. Tzv. vraždy vo Fénixovom parku otriasli Britským impériom.

Pre Slovákov to nebola cudzia téma. Rok 1882 bol v Hornom Uhorsku obdobím tvrdej maďarizácie — zatvorené slovenské gymnáziá v Revúcej, Martine a Kláštore pod Znievom boli ešte čerstvou ranou. Írsky zápas za samosprávu sledovala slovenská inteligencia s pochopením. Malý národ proti impériu — ten príbeh poznali dôverne.

Zákon, ktorý varoval aj Slovákov

V ten istý deň, 6. mája 1882, podpísal americký prezident Chester A. Arthur Chinese Exclusion Act — zákon zakazujúci prisťahovalectvo čínskych robotníkov na desať rokov. Číňanom v USA zároveň odoprel možnosť získať občianstvo.

Slovensko to vtedy ešte priamo nezasiahlo. No o pár rokov neskôr, keď sa z hornouhorských stolíc valila vlna vysťahovalcov do Ameriky — desaťtisíce Slovákov ročne do Pittsburghu, Clevelandu, Chicaga —, rovnaká protiprisťahovalecká nálada sa obrátila aj proti slovanským prisťahovalcom. Čínsky vylučovací zákon bol precedensom. Slováci v Amerike to pocítili na vlastnej koži, keď sa v roku 1924 kvóty drasticky sprísňili.

Humboldt a slovenské bane

6. mája 1859 zomrel Alexander von Humboldt, nemecký polyhistor a prírodovedec. Pre Slovensko nie je vzdialená postava. Humboldt poznal stredoslovenské banské mestá — Banská Štiavnica s jej Baníckou akadémiou (založenou 1762) patrila k európskej vedeckej elite. Humboldtov prístup ku geológii a mineralógii rezonoval práve v prostredí, kde sa baníctvo a veda stretávali po stáročia.

Sanguszko — meno z poľsko-slovenského pohraničia

6. mája 1800 sa narodil knieža Roman Sanguszko, poľský aristokrat a vlastenec. Rod Sanguszkovcov patril k šľachte s väzbami na územia na sever od Karpát — v priestore, kde sa poľský a slovenský svet odjakživa prelínal. Sanguszkove osudy — povstanie, Sibír, exil — zrkadlili tragédiu stredoeurópskych národov bojujúcich za slobodu v 19. storočí.

Shackleton a ľady, ktoré Slováci nevideli

6. mája 1915 sa loď SY Aurora, kotvená v McMurdovom prielive počas Shackletonovej Imperiálnej transantarktickej expedície, odtrhla počas víchrice. Začala sa jej 312-dňová odysea. Slovensko malo v tom čase iné starosti — zúrila prvá svetová vojna a tisíce slovenských mužov umierali na frontoch Haliče a Srbska. Heroický vek antarktického výskumu prebiehal v inom svete, než v akom žili poddaní Rakúsko-Uhorska.

Šiesty máj ukazuje opakujúci sa vzorec: veľké udalosti sa diali inde, ale ich tiene vždy dopadali aj na malé Slovensko — cez emigráciu, cez maďarizáciu, cez vojnu. Dejiny nikdy neboli len o tých, čo ich písali.