Siedmy máj je dňom, ktorý sa v histórii zapísal revolúciami — politickými, umeleckými aj pracovnými. Od jakobínskeho kultu v revolučnom Paríži cez prestrelku na manhattanskej ulici až po štrajk animátorov, ktorí kreslili Betty Boop. A medzi tým sa stihli narodiť dvaja velikáni — básnik Robert Browning a skladateľ Johannes Brahms.
1794: Robespierre a nové náboženstvo revolúcie
Maximilien Robespierre, právnik, politik a jeden z najvplyvnejších mužov Francúzskej revolúcie, 7. mája 1794 ustanovil Kult Najvyššej bytosti ako nové štátne náboženstvo Francúzskej republiky. Bol to radikálny krok aj na pomery revolučného Paríža. Robespierre sa celý život zasadzoval za volebné právo všetkých mužov, za právo na petíciu aj za zrušenie otroctva. No jeho viera v rozum a občiansku cnosť ho priviedla k presvedčeniu, že revolúcia potrebuje vlastnú duchovnú oporu — nie kresťanstvo, nie ateizmus, ale akýsi deistický kult postavený na uctievaní prírody a morálky. O necelé tri mesiace neskôr Robespierra zatkli a popravili. Kult Najvyššej bytosti ho neprežil.
1812: Narodil sa Robert Browning
Anglická literatúra získala 7. mája 1812 jedného zo svojich najvýraznejších hlasov. Robert Browning sa zapísal do dejín predovšetkým dramatickými monológmi, ktoré ho zaradili medzi najvýznamnejších viktoriánskych básnikov. Browning bol majstrom irónie, charakterizácie a čierneho humoru. Jeho diela sa vyznačovali sociálnym komentárom, historickými kulisami a náročnou slovnou zásobou i syntaxou, ktorá od čitateľa vyžadovala sústredenie. Zomrel v roku 1889, no jeho vplyv na anglickú poéziu pretrváva dodnes.
1833: Brahms — klavirista, skladateľ, dirigent
Presne dvadsaťjeden rokov po Browningovi, 7. mája 1833, sa v Nemecku narodil Johannes Brahms. Virtuózny klavirista, dirigent a jeden z najdôležitejších skladateľov stredného romantizmu. Brahmsova hudba je známa rytmickou vitalitou a slobodnejším zaobchádzaním s disonanciou, často zasadenou do premyslených, no expresívnych kontrapunktických textúr. Brahms dokázal adaptovať tradičné štruktúry a techniky širokého historického rozpätia starších skladateľov a pretaviť ich do vlastného jazyka. Jeho dielo zahŕňa štyri symfónie, štyri koncerty a Nemecké rekviem. Zomrel v roku 1897.
1800: Odišiel Niccolò Piccinni
Zatiaľ čo sa Brahms a Browning ešte len mali narodiť, 7. mája 1800 zomrel taliansky skladateľ Niccolò Piccinni. Dnes je jeho meno pre širokú verejnosť takmer neznáme, no v období klasicizmu patril medzi najpopulárnejších operných skladateľov vôbec. Bol majstrom neapolskej opery buffa a komponoval symfónie, sakrálnu aj komornú hudbu. Piccinniho smrť symbolicky uzavrela jednu éru — éru, v ktorej opera buffa vládla európskym javiskám.
1931: Dve hodiny streľby pred pätnásťtisíc divákmi
New York, 7. máj 1931. Polícia obkľúčila Francisa Crowleyho a rozpútala sa prestrelka, ktorá trvala celé dve hodiny. Newyorský policajný zbor — NYPD, založený v roku 1845 a najväčší mestský policajný útvar v Spojených štátoch — nasadil proti Crowleymu značné sily. Celý incident sa odohral pred očami približne pätnásťtisíc prihliadajúcich. Pätnásťtisíc ľudí stálo na uliciach a sledovalo prestrelku ako divadelné predstavenie. Scéna, ktorá dnes znie neuveriteľne, bola v New Yorku tridsiatych rokov realitou — gangstri, zbrane a davy zvedavcov patrili k mestskej krajine rovnako ako mrakodrapy.
1937: Animátori vyhlásili štrajk
O šesť rokov neskôr, 7. mája 1937, vstúpili do štrajku zamestnanci Fleischer Studios v New Yorku. Išlo o prvý veľký pracovný štrajk v dejinách animačného priemyslu. Fleischer Studios, založené v roku 1929 bratmi Maxom a Daveom Fleischerovcami, bolo v tom čase popri Walt Disney Productions jedným z najvýznamnejších producentov animovaných filmov pre kiná. Štúdio bolo priekopníkom animácie a produkovalo ikonické postavy. No za leskom kreslených príbehov sa skrývali tvrdé pracovné podmienky, ktoré animátorov napokon priviedli k organizovanému odporu. Štrajk vo Fleischer Studios otvoril dvere odborovému hnutiu v celom odvetví a ukázal, že aj v zdanlivo kreatívnom a zábavnom priemysle platia rovnaké pravidlá boja o dôstojnú prácu ako v továrňach.
1940: Nórska debata — pád Chamberlaina
Siedmy máj 1940. Európa je vo vojne a v britskom Dolnom snemovni sa začína trojdňová debata, ktorá vojde do dejín pod názvom Nórska debata. Oficiálny názov v parlamentnom archíve Hansard znie „Conduct of the War" — Vedenie vojny. Debata bola vyvolaná návrhom na odročenie, čo poslancom umožnilo voľne diskutovať o priebehu nórskej kampane. Výsledok bol zdrvujúci pre premiéra Nevilla Chamberlaina. Muža, ktorý sa zapísal do dejín predovšetkým politikou appeasementu voči nacistickému Nemecku, táto debata stála kreslo. Chamberlaina nahradil Winston Churchill. Bolo to jedno z tých parlamentných hlasovaní, ktoré doslova zmenili chod svetovej histórie. Bez Nórskej debaty by Churchill možno nikdy nebol premiérom — alebo prinajmenšom nie v tom rozhodujúcom momente, keď na tom najviac záležalo.
Siedmy máj. Deň, keď Robespierre menil vieru národa, Chamberlain strácal moc, animátori bojovali za svoje práva a na newyorskej ulici padali strely pred tisíckami divákov. A medzi tým všetkým sa narodili dvaja muži, ktorí zmenili umenie — jeden slovom, druhý tónom.