Šiesteho mája 1915 sa loď SY Aurora odtrhla z kotviska v McMurdo Sound počas víchrice a začala 312-dňovú odyseu — súčasť Shackletonovej imperiálnej transantarktickej expedície. Práve slovo expedícia si zaslúži bližší pohľad.
Pôvod. Latinské expeditio pochádza zo slovesa expedire, doslova „vyslobodiť nohy" — zloženina predpony ex- (von, preč) a koreňa pes, pedis (noha). Rímsky vojak, ktorý sa zamotal do podrastu alebo pasce, sa musel expedire — vymotať sa, pripraviť na ďalší pochod. Prvotný význam teda nebol „cesta", ale „odstránenie prekážky" — stav pripravenosti.
Vývoj. V klasickej latinčine sa slovo posunulo k vojenskému významu: expeditio označovalo vojenský pochod alebo ťaženie, pri ktorom sa légie vydávali do neznáma. V stredoveku ho prevzali románske jazyky — francúzske expédition, talianske spedizione — a význam sa rozšíril na akúkoľvek organizovanú výpravu. Do stredoeurópskych jazykov vrátane slovenčiny preniklo cez nemčinu a latinskú vzdelaneckú tradíciu.
Dnešné použitie. Slovenčina pozná expedíciu v dvoch hlavných odtieňoch. Prvý je ten pôvodnejší — organizovaná výprava s vedeckým, objaviteľským alebo vojenským cieľom. Druhý, pragmatickejší, žije v slove expedícia ako oddelenie na odosielanie zásielok (expedícia tovaru, poštová expedícia) — teda opäť návrat k pôvodnému zmyslu: pripraviť a vyslať niečo na cestu.
Jazykový fakt. Koreň ped- je jedným z najproduktívnejších indoeurópskych základov. Nájdeme ho v slovenskom slove pešo, latinskom pedalis (od ktorého máme pedál), gréckom pous, podos (odtiaľ tripod), ba aj v anglickom foot (germánsky posun p → f podľa Grimmovho zákona). Keď teda Shackleton vyslal svoju expedíciu na antarktický kontinent, etymologicky chcel jediné — vyslobodiť nohy a kráčať tam, kde ešte nikto nestál.