Siedmy máj nepatrí medzi veľké dátumy športového kalendára — aspoň nie v udalostiach, ktoré dnes máme na stole. Namiesto štadiónov sa história tohto dňa odohrávala v parlamentoch, na barikádach a pri klavíroch.
Svet, ktorý mal iné starosti
1940 — V londýnskom Dolnom parlamente sa začala trojdňová debata, ktorá stála kreslo premiéra Nevilla Chamberlaina. Británia riešila vojnu, nie zápasy. Profesionálny futbal na ostrovoch bol v tom čase prerušený, namiesto líg sa hrali regionálne vojnové súťaže a športovci narukovali.
1937 — Zamestnanci Fleischer Studios v New Yorku vstúpili do štrajku — prvého veľkého štrajku v americkom animačnom priemysle. Štúdio, ktoré konkurovalo Disneyho produkcii, riešilo pracovné podmienky. Športový svet tridsiatych rokov žil z rovnakého napätia medzi kapitálom a pracujúcimi — od futbalových hráčov po boxerov.
1931 — Newyorská polícia viedla dvojhodinovú prestrelku s Francisom Crowleym pred očami 15 000 divákov. Pätnásťtisíc ľudí na ulici — číslo, aké v tom čase plnilo aj tribúny baseballových štadiónov. Lenže diváci na ulici neprišli po zábavu.
Narodeniny bez športovcov
Tento deň dal svetu básnika Roberta Browninga (1812) a klaviristu a skladateľa Johannesa Brahmsa (1833). Žiadneho šprintéra, žiadneho boxera. Siedmy máj jednoducho patril umeniu.
Niekedy je najzaujímavejšie na športovom kalendári práve to, že je prázdny — pripomína, že svet mal aj dni, keď sa nebojovalo o medaily, ale o niečo úplne iné.