Siedmy máj je v dejinách dňom, ktorý opakovane menil pravidlá hry — politické, umelecké aj duchovné. Pre Slovákov nie je vzdialený tak, ako sa na prvý pohľad zdá.

Chamberlain padá, Churchill prichádza — a Slovensko stojí na zlej strane

7. mája 1940 sa v britskom Dolnom parlamente začala trojdňová debata o Nórsku, známa ako Norway Debate. Jej výsledkom bol pád premiéra Nevilla Chamberlaina a nástup Winstona Churchilla. Pre vojnový slovenský štát, satelit nacistického Nemecka, to bol zlý signál — Británia prechádzala od politiky ústupkov k tvrdému odporu. Churchillovo „krv, pot a slzy" znamenalo, že vojna nebude krátka a Tisov režim sa ocitol na strane, ktorá napokon prehrá. Slovenská exilová politická reprezentácia v Londýne naopak dostala nového, oveľa rozhodnejšieho spojenca.

Robespierre a Kult Najvyššej bytosti — ozvena aj v Uhorsku

7. mája 1794 Maximilien Robespierre zaviedol vo Francúzsku Kult Najvyššej bytosti ako novú štátnu vieru. Francúzska revolúcia rezonovala aj v Uhorsku, kde jakobínske hnutie zahŕňalo slovenských vzdelancov. O niekoľko mesiacov po tomto dátume odhalili uhorské jakobínske sprisahanie a jeho členovia — vrátane tých, ktorí sympatizovali so slovenským národným hnutím — skončili pred súdom. Robespierrovo radikálne experimentovanie s náboženstvom ukazovalo, kam až môže revolúcia zájsť.

Brahms a Browning — dva narodeninoví jubilanti so slovenskou stopou

7. mája 1833 sa narodil Johannes Brahms, klavírny virtuóz a jeden z pilierov romantickej hudby. Jeho štyri symfónie a koncerty dodnes patria k základnému repertoáru Slovenskej filharmónie. Brahmsova hudba sa v Bratislave hrala už za jeho života — mesto bolo súčasťou viedenského kultúrneho okruhu a Brahms strávil väčšinu kariéry práve vo Viedni, necelých 60 kilometrov od Prešporka.

O dvadsaťjeden rokov skôr, 7. mája 1812, sa narodil anglický básnik Robert Browning, majster dramatického monológu. Jeho dielo ovplyvnilo európsku literárnu modernu, ktorej ozveny prenikli aj do slovenskej poézie prelomu 19. a 20. storočia.

Prvý veľký štrajk animátorov — a odkaz pre slovenský film

7. mája 1937 vstúpili do štrajku zamestnanci Fleischer Studios v New Yorku — štúdia, ktoré konkurovalo samotnému Disneymu. Bol to prvý veľký štrajk v dejinách animácie. Fleischerovci stáli za postavami ako Betty Boop či Pepek námorník. Štrajk ukázal, že aj kreatívny priemysel potrebuje pracovné práva. Slovenská animácia sa začala rozvíjať až po druhej svetovej vojne, no princíp zostáva rovnaký — bez férových podmienok pre tvorcov niet kvalitnej tvorby.

Crowleyho prestrelka — príbeh z iného sveta

7. mája 1931 polícia v New Yorku viedla dvojhodinovú prestrelku s gangstrom Francisom Crowleym pred očami 15 000 divákov. Pre Slovensko nemá táto udalosť priamu väzbu, no tisíce slovenských vysťahovalcov žili v tom čase v New Yorku a boli súčasťou mesta, kde sa takéto scény odohrávali. Amerika tridsiatych rokov nebola pre slovenských imigrantov len krajinou príležitostí — bola aj krajinou organizovaného zločinu a Veľkej hospodárskej krízy.

Siedmy máj pripomína, že svetové dejiny nikdy neboli od Slovenska ďaleko — či už išlo o pád vlád, revolučné experimenty, alebo boj umelcov za dôstojné podmienky.