Slovo, ktoré 7. mája 1937 dostalo nový rozmer — zamestnanci Fleischer Studios v New Yorku vtedy vstúpili do prvého veľkého štrajku v dejinách amerického animačného priemyslu.
Pôvod. Slovenčina si slovo „štrajk" požičala z nemčiny (Streik), ktorá ho zasa prevzala z angličtiny. Anglické strike v pôvodnom význame znamenalo jednoducho „udrieť, zasiahnuť". Staroangličtina poznala tvar strīcan, germánsky koreň strīk- odkazoval na pohyb — ťah, úder, razenie. Ako sa však z úderu stalo odloženie práce?
Vývoj. Zlom nastal v 18. storočí v britských prístavoch. Námorníci, nespokojní s podmienkami, struck the sails — stiahli plachty, čím znemožnili plavbu lode. Loď bez plachiet nikam nešla a majitelia museli vyjednávať. Z tohto konkrétneho gesta sa strike postupne stal všeobecný výraz pre organizované prerušenie práce. Do nemčiny prenikol v 19. storočí spolu s vlnou industrializácie a odtiaľ rýchlo aj do stredoeurópskych jazykov vrátane slovenčiny.
Dnešné použitie. V slovenčine je „štrajk" plne zadomácnený. Používame ho v pôvodnom zmysle (štrajk učiteľov, štrajk dopravcov), ale aj metaforicky — „hladový štrajk", „taliansky štrajk" (keď sa pracuje úmyselne pomaly podľa každého predpisu). Sloveso „štrajkovať" i odvodenina „štrajkujúci" sú bežnou súčasťou jazyka.
Jazykový fakt. Slovenčina má aj domáci ekvivalent — „výluka" — no ten sa významovo posunul. Kým štrajk iniciujú zamestnanci, výluku vyhlasuje zamestnávateľ. Pôvodne synonymá sa teda časom rozdelili podľa toho, kto prácu zastavuje. Tento významový rozštep je typický príklad toho, ako si jazyk požičané a domáce slovo neponechá ako duplicitu, ale každému pridelí vlastný odtieň.