9. máj sa v dejinách zapísal krvavými bitvami, politickými popravami aj slovami, ktoré zmenili pohľad na celé médium. Od narodenia radikálneho abolicionistu cez smrť jedného z najväčších nemeckých dramatikov až po študentský protest za práva homosexuálov — tento dátum spája udalosti, ktoré formovali svet na oboch stranách Atlantiku.

1800 — Narodil sa John Brown, muž, ktorý rozdelil Ameriku

Deviateho mája 1800 prišiel na svet John Brown — americký abolicionista, ktorého meno dodnes vyvoláva polemiky. Brown nebol salónový odporca otroctva. Bol radikál, presvedčený, že slová nestačia a že systém treba zvrátiť silou.

Celonárodnú pozornosť získal v 50. rokoch 19. storočia, keď sa zapojil do ozbrojeného konfliktu známeho ako Krvácajúci Kansas. V roku 1859 viedol útok na federálny arzenál v Harpers Ferry vo Virgínii s cieľom vyvolať ozbrojené povstanie otrokov. Akcia zlyhala. Browna zajali, súdili a popravili. No jeho odkaz žil ďalej — stal sa symbolom, na ktorý sa odvolávali obe strany blížiacej sa občianskej vojny. Jedni ho videli ako mučeníka, druhí ako teroristu. Pravda, ako to býva, ležala niekde v nepríjemnom priestore medzi tým.

1801 — Peter Hesketh-Fleetwood: politik, ktorý po sebe zanechal celé mesto

O rok neskôr, 9. mája 1801, sa narodil Sir Peter Hesketh-Fleetwood, anglický poslanec a statkár, ktorý urobil niečo, čo sa podarí len málokterému politikovi — založil mesto, ktoré nesie jeho meno dodnes. Fleetwood v grófstve Lancashire vznikol na základe jeho vízie a kapitálu. Hesketh zdedil rozsiahle majetky v západnom Lancashire, pričom svoje pôvodné priezvisko rozšíril kráľovským súhlasom o rodové meno Fleetwood. Neskôr získal titul baroneta. Zomrel v roku 1866.

1805 — Nemecko stratilo Friedricha Schillera

Deviateho mája 1805 zomrel vo veku 45 rokov Friedrich Schiller — básnik, dramatik, filozof a historik, jeden z pilierov nemeckej klasickej literatúry. Schiller zanechal diela, ktoré prežili storočia: od Lúpežníkov cez Máriu Stuartovú až po Wilhelma Tella. Spoločne s Goethem definoval to, čo dnes poznáme ako weimarský klasicizmus. Jeho Óda na radosť sa stala textom hymny Európskej únie. Odišiel mladý, no jeho stopa v európskej kultúre je nezmazateľná.

1915 — Bitka pri Aubers: britský útok, ktorý nikam neviedol

Uprostred prvej svetovej vojny, 9. mája 1915, spustili britské sily ofenzívu pri Aubers na západnom fronte. Útok bol súčasťou širšej francúzsko-britskej operácie — druhej bitky pri Artois. Zámer bol jasný: využiť presun nemeckých jednotiek na východný front a prelomiť líniu nemeckej 6. armády severne od Arrasu. Francúzska Desiata armáda mala zaútočiť a obsadiť Vimy Ridge.

Realita bola iná. Britský útok pri Aubers sa skončil neúspechom. Zákopy, guľomety a drôtené zátarasy sa ukázali ako neprekonateľná prekážka. Bitka odhalila vážne nedostatky v britskom zásobovaní muníciou, čo neskôr viedlo k tzv. škandálu s granátmi a politickým zmenám v Londýne. Na západnom fronte však zostalo všetko pri starom — len pribudli ďalšie mená na zoznamoch padlých.

1961 — „Televízia je rozľahlá púšť"

Deviatého mája 1961 vystúpil Newton Minow, predseda americkej Federálnej komisie pre komunikácie (FCC), pred združením vysielateľov a povedal im do očí to, čo nechceli počuť. Komerčnú televíziu označil za „rozľahlú púšť" (vast wasteland). Dva slová, ktoré sa zapísali do dejín amerických médií.

Minow kritizoval obsah vtedajšieho vysielania — jeho plochosť, komerčnosť a absenciu kvality. Reč nebola len rétorická. Minow ňou dal jasne najavo, že FCC mieni od vysielateľov vyžadovať vyššie štandardy. Debata, ktorú rozvíril, rezonuje dodnes — v ére streamovacích platforiem a algoritmicky riadených odporúčaní možno ešte hlasnejšie ako v šesťdesiatych rokoch. Minow, pôvodným povolaním právnik, neskôr pôsobil aj ako čestný generálny konzul Singapuru v Chicagu. Zomrel v roku 2023 vo veku 97 rokov.

1964 — Poprava Ngô Đình Cẩna: účtovanie s klanom Diệmovcov

V roku 1964 bol v Južnom Vietname popravený Ngô Đình Cẩn, mladší brat a dôverník prvého prezidenta krajiny Ngô Đình Diệma. Cẩn nebol bežný politik. Diệm ho poveril správou stredného Vietnamu — od Phan Thiết na juhu po hranicu pri 17. rovnobežke — a Cẩn tam vládol ako faktický diktátor. Z niekdajšieho cisárskeho hlavného mesta Huế riadil súkromné armády a tajné operácie.

Po páde Diệmovho režimu v novembri 1963 nemal Cẩn kam utiecť. Nová vojenská vláda ho postavila pred súd a odsúdila na smrť. Poprava bola symbolickým zavŕšením konca jednej éry — a začiatkom ďalšej, ktorá sa ukázala rovnako nestabilná.

1968 — Študenti v Pensylvánii sa postavili za právo počuť

Deviateho mája 1968 sa približne 200 študentov na Bucks County Community College v Pensylvánii zhromaždilo na protest. Dôvod: vedenie vysokej školy zrušilo plánovanú prednášku Dicka Leitscha, aktivistu za práva homosexuálov a vtedajšieho predsedu organizácie Mattachine Society.

Leitsch nebol neznáma postava. V 60. rokoch organizoval tzv. sip-in v bare Julius' v New Yorku — jeden z prvých aktov občianskej neposlušnosti za práva LGBTQ komunity v USA. Aktivisti sa tam pokúšali dosiahnuť právo byť obslúžení v baroch bez ohľadu na sexuálnu orientáciu. Zrušenie jeho vystúpenia na vysokej škole vyvolalo vlnu solidarity. Dvesto študentov v roku 1968 možno neznie ako revolúcia — no v kontexte doby, keď sa o právach homosexuálov takmer nehovorilo, to bol odvážny krok.

Deviaty máj nám pripomína, že dejiny netvoria len generáli a prezidenti. Tvoria ich aj právnici pred mikrofónom, študenti pred budovou školy a básnici za písacím stolom. Každý z nich nechal stopu, ktorá sa dá čítať aj dnes.