9. máj sa v kultúrnych dejinách zapísal dvoma výraznými momentmi — jeden patrí slovám, ktoré zabíjali ilúzie o obrazovke, druhý odchodu dramatika, bez ktorého by európske divadlo vyzeralo inak.
Schiller odchádza (1805)
Deviateho mája 1805 zomrel Friedrich Schiller — nemecký dramatik, básnik, filozof a historik. Mal 45 rokov. Patril medzi najdôležitejších klasických dramatikov nemeckej literatúry. Zanechal po sebe diela, ktoré dodnes stoja v repertoároch divadiel po celom svete. Bez Schillera niet Beethovenovej Ódy na radosť — hymna Európskej únie je zhudobnením jeho básne. Dramatik, ktorý veril v slobodu človeka, zomrel mladý, no jeho texty ho prežili o stáročia.
„Rozľahlá pustatina" (1961)
O stopäťdesiatšesť rokov neskôr, 9. mája 1961, vystúpil pred americkými vysielateľmi Newton Minow, šéf Federálnej komisie pre komunikáciu (FCC), a povedal o komerčnej televízii niečo, čo jej odvtedy prirastlo k menu: označil ju za „vast wasteland" — rozľahlú pustatinu. Dve slová, ktoré otriasli mediálnym priemyslom. Minow nekritizoval médium samo osebe, ale jeho obsah — banálny, prázdny, podriadený inzerentom. Jeho prejav sa stal jedným z najcitovanejších výrokov o masovej kultúre 20. storočia.
Umlčaný hlas na kampuse (1968)
Kultúra nie je len to, čo zaznie — niekedy je to aj to, čo zaznieť nesmie. V máji 1968 zrušila Bucks County Community College plánovanú prednášku aktivistu za práva homosexuálov Dicka Leitscha. Okolo 200 študentov vyšlo na protest. Leitsch bol známy ako líder organizácie Mattachine Society a autor legendárneho „Sip-In" v bare Julius' — jedného z prvých aktov občianskej neposlušnosti LGBT komunity v USA. Cenzúra jeho prejavu na kampuse ukázala, ako hlboko siahala kultúrna neochota počúvať.
Tri príbehy, jeden motív: slovo má váhu. Schiller ho koval do veršov. Minow ho použil ako zbraň proti mediálnej prázdnote. A Leitschovi ho chceli odobrať — no študenti sa postavili za právo počuť ho.