Deviaty máj má pre Slovákov svoj vlastný, hlboký význam — deň oslobodenia v roku 1945. No aj za hranicami sa v tento deň odohrávali veci, ktoré sa Slovenska dotýkali viac, než by sa na prvý pohľad zdalo.

Schiller odišiel, ale na Slovensku zostal (†1805)

Keď 9. mája 1805 zomrel v Weimare dramatik a básnik Friedrich Schiller, stratila nemecká literatúra jedného z pilierov. Pre Slovensko to však nebol cudzí autor. Bratislava — vtedy Pressburg — žila nemeckou kultúrou a Schillerove drámy patrili k základnej výbave vzdelancov. O niekoľko desaťročí neskôr práve štúrovská generácia čítala Schillera ako vzor: jeho oslavy slobody a národného sebavedomia rezonovali s formujúcim sa slovenským národným hnutím. Ľudovít Štúr aj jeho spolupracovníci poznali Schillera dôverne — nie ako ozdobu knižnice, ale ako ideový impulz.

Slováci v zákopoch cudzej vojny (1915)

9. mája 1915 zaútočili britské jednotky pri Aubers na západnom fronte. Boj skončil krvavým neúspechom. Slováci tam priamo nestáli — rakúsko-uhorská armáda ich poslala predovšetkým na východný front proti Rusku. No práve v tom je pointa: bitka pri Aubers bola súčasťou francúzsko-britskej ofenzívy, ktorá mala využiť presun nemeckých síl na východ. Ten istý presun, ktorý znamenal ešte tvrdšie boje pre slovenských brancov v Haliči a Karpatoch. Západný a východný front boli spojené nádoby — a v nich tiekla aj slovenská krv.

Televízia ako „rozľahlá pustatina" (1961)

Keď šéf americkej telekomunikačnej komisie Newton Minow označil 9. mája 1961 komerčnú televíziu za „rozľahlú pustatinu" (vast wasteland), v Československu by sa nad tým niekto možno pousmial. Štátna televízia slúžila ideológii, no paradoxne práve v šesťdesiatych rokoch začala produkovať odvážne inscenácie a publicistiku, ktorá predstihla svoju dobu. Minow kritizoval komerčný balast; na druhej strane železnej opony sa zas bojovalo s cenzúrou. Dva svety, rovnaká otázka: čo má televízia vlastne divákom dávať?

Vietnam a socialistická „solidarita" (1964)

9. mája 1964 popravili v Saigone Ngô Đình Cẩna, brata zvrhnutého prezidenta Diệma. Pre bežného Slováka to bol ďaleký svet, no nie celkom. Československo ako súčasť východného bloku podporovalo severný Vietnam — materiálne, diplomaticky aj propagandisticky. Vietnamskú vojnu na slovenských pracoviskách a v školách prezentovali ako boj proti americkému imperializmu. Saigonské popravy a prevraty len posilňovali tento naratív.

Rok 1968: Iní bojovali za slobodu tiež

Keď 9. mája 1968 asi 200 študentov na Bucks County Community College protestovali za právo vypočuť si rečníka za práva homosexuálov Dicka Leitscha, v Československu práve vrcholil Pražský jar. Dva celkom odlišné zápasy o slobodu, rovnaký rok. V Amerike sa študenti búrili za občianske práva menšín. V Bratislave a Prahe ľudia dúfali v socializmus s ľudskou tvárou. O pár mesiacov tanky obe tieto nádeje — každú po svojom — pribrzdili.

John Brown, narodený 9. mája 1800, americký abolicionista a radikál, ktorý položil život za zrušenie otroctva, nemá priamu väzbu na slovenské dejiny. No jeho príbeh — človek z periférie, ktorý sa postavil systému — by štúrovcom nebol cudzí.

Dejiny sa nepíšu izolovane. Aj keď sa bojovalo pri Aubers, umieralo v Saigone alebo protestovalo v Pensylvánii, ozvena vždy dorazila aj k nám.