Deviateho mája 1805 zomrel v Weimare Friedrich Schiller — básnik, historik a jeden z najvplyvnejších dramatikov európskych dejín. Jeho meno je dodnes synonymom javiskovej drámy. No samotné slovo dráma má príbeh starší než akékoľvek divadlo, ktoré poznáme.
Pôvod. Slovo pochádza zo starogréckeho δρᾶμα (drama), čo doslova znamená „čin" alebo „konanie". Odvodzuje sa od slovesa δρᾶν (drân) — „konať, robiť". V antickom Grécku teda dráma nebola žáner definovaný emóciami či konfliktom, ale jednoducho dej — niečo, čo sa odohráva pred očami diváka. Aristoteles v Poetike rozlišoval drámu od epiky práve tým, že postavy konajú priamo, namiesto toho, aby o nich niekto rozprával.
Vývoj. Cez latinské drama sa slovo rozšírilo do stredovekej Európy, kde sa spočiatku viazalo na liturgické hry. Renesancia mu vrátila antický rozmer — a práve Schillerova generácia, nemecký Sturm und Drang, posunula význam ďalej. Dráma prestala byť len divadelnou formou a začala označovať intenzívny ľudský konflikt ako taký. Do slovenčiny slovo preniklo cez nemčinu a češtinu v 18. a 19. storočí.
Dnešné použitie. Súčasná slovenčina pozná drámu v dvoch rovinách. Prvá je odborná: dráma ako literárny druh určený na javiskové predvedenie. Druhá je hovorová, často ironická — „nerob z toho drámu" znamená nepreháňaj, netlač do situácie viac napätia, než si zaslúži. Slovo sa rozvetvilo do odvodenín: dramatik, dramatický, dramatizovať, melodráma.
Jazykový fakt. Grécke drân (konať) a jeho príbuzné drastikos dali svetu aj slovo „drastický" — pôvodne teda „účinný, konajúci". Kým dráma si zachovala neutrálny až vznešený odtieň, drastický sa posunul k významu „tvrdý, nekompromisný". Obe slová pritom vyrastajú z toho istého koreňa — z presvedčenia starých Grékov, že podstata divadla nie je v slovách, ale v konaní.