Ak má niektorý deň v kalendári právo nazývať sa dňom vedy, 12. máj je silným kandidátom — predovšetkým vďaka jednému mužovi, ktorý zmenil spôsob, akým ľudstvo chápe chémiu, poľnohospodárstvo aj samotnú výučbu prírodných vied.

Liebig: otec laboratória

12. mája 1803 sa v Nemecku narodil Justus von Liebig, jeden zo zakladateľov organickej chémie. Liebig nepriniesol len nové poznatky — priniesol novú metódu. Na univerzite v Giessene zaviedol laboratórne vyučovanie, v ktorom sa študenti učili experimentom, nie memorovaním. Tento model prevzali univerzity po celom svete a v princípe funguje dodnes.

Jeho prínos pre poľnohospodársku a biologickú chémiu bol rovnako zásadný. Liebig skúmal výživu rastlín, kolobeh živín v pôde a rozklad organických látok — oblasti, ktoré dnes spadajú pod agrochémiu a ekológiu. Bez jeho práce by moderné poľnohospodárstvo vyzeralo inak.

Donner Party: fyziológia extrému

O štyridsaťtri rokov neskôr, 12. mája 1846, vyrazila na západ skupina amerických osadníkov známa ako Donner Party. Séria zdržaní ich uväznila počas zimy 1846–1847 v zasneženej Sierra Nevade. Časť skupiny prežila len vďaka kanibalizmu — konzumácii tiel tých, ktorí podľahli hladu, chorobe alebo mrazu.

Z vedeckého hľadiska je príbeh Donner Party extrémnou prípadovou štúdiou ľudskej fyziológie v podmienkach hladovania. Telo v stave dlhodobého kalorického deficitu postupne odbúrava tukové zásoby, potom svalovú hmotu. Kognitívne funkcie sa zhoršujú, schopnosť racionálneho rozhodovania klesá. Práve tieto procesy pomáhajú vysvetliť, prečo sa ľudia v hraničných situáciách uchyľujú k rozhodnutiam, ktoré by za normálnych okolností nepripustili.

Lear: veda v ilustrácii

12. mája 1812 sa narodil Edward Lear, anglický básnik a ilustrátor, dnes známy najmä pre svoje nonsensové verše a limeriky. Menej známy je jeho prínos k prírodovednej ilustrácii. Lear kreslil vtáky a zvieratá s precíznosťou, ktorá slúžila zoológom ako dokumentačný nástroj — v dobe, keď fotografia ešte neexistovala, bola vedecká ilustrácia jediným spôsobom, ako zaznamenať biodiverzitu.

Jeden deň, tri rôzne príbehy — a predsa ich spája spoločný motív: snaha porozumieť svetu, či už v laboratóriu, v divočine alebo na hárku papiera.