Jedenásty máj je dátum, ktorý sa v dejinách zapísal krvou, odvahou aj zvedavosťou. Od politickej vraždy v srdci britskej demokracie cez narodenie najslávnejších spojených dvojčiat sveta až po spustenie lode, ktorá neskôr odviezla Charlesa Darwina na cestu, po ktorej už nič nebolo ako predtým.
1812 – Jediný britský premiér zavraždený v úrade
V lobby Dolnej snemovne britského parlamentu zazneli 11. mája 1812 výstrely, ktoré nemajú v dejinách britskej politiky obdobu. Spencer Perceval, premiér Spojeného kráľovstva od októbra 1809, bol zastrelený priamo v budove House of Commons. Stal sa tak jediným britským predsedom vlády, ktorý bol zavraždený.
Perceval mal za sebou pozoruhodnú právnickú kariéru — bol jediným solicitor-general a zároveň attorney-general, ktorý sa kedy dostal až na post premiéra. Jeho smrť otriasla britskou politickou scénou v čase, keď krajina viedla napoleonské vojny a riešila vážne hospodárske problémy. Atentát v priestoroch parlamentu dodnes zostáva jedným z najtemnejších momentov britskej demokracie a pripomienkou, že ani centrum zákonodarnej moci nie je imúnne voči násiliu.
1811 – Na svet prišli Chang a Eng Bunkerovci
Presne rok pred Percevalovou smrťou, 11. mája 1811, sa v Siame narodili Chang a Eng Bunkerovci — spojené dvojčatá, ktorých mená sa stali synonymom pre tento medicínsky fenomén. Práve vďaka nim sa v angličtine i ďalších jazykoch zaužíval termín „siamské dvojčatá" ako všeobecné označenie pre vrodene spojených súrodencov.
Chang a Eng sa presťahovali do Ameriky, kde sa stali jednými z najskúmanejších ľudí 19. storočia. Vystupovali pred publikom po celom svete, no ich život nebol len o exhibícii. Usadili sa v Severnej Karolíne, oženili sa, mali deti a viedli relatívne bežný život farmárov. Zomreli v roku 1874 a ich príbeh dodnes fascinuje lekárov aj historikov.
V tom istom roku a v ten istý deň — 11. mája 1811 — sa narodil aj Jean-Jacques Challet-Venel, švajčiarsky politik, ktorý sa neskôr stal členom Švajčiarskej federálnej rady, kde pôsobil v rokoch 1864 až 1872. Zomrel v roku 1893.
1813 – Prvý prechod cez Modré hory
Len deň po výročí Percevalovej vraždy, no o rok neskôr — 11. mája 1813 — sa z Sydney vydali na západ traja muži, ktorí mali zmeniť mapu Austrálie. William Lawson, Gregory Blaxland a William Wentworth vyrazili na expedíciu s cieľom prekročiť Modré hory, prirodzenú bariéru, ktorá dovtedy bránila kolonistom v expanzii do vnútrozemia kontinentu.
William Lawson bol britský vojak, prieskumník, statkár a politik, ktorý sa do Sydney presťahoval v roku 1800. Po úspešnom prechode cez Modré hory sa stal veliteľom regiónu Bathurst a od roku 1843 pôsobil ako člen parlamentu Nového Južného Walesu. Ich expedícia otvorila cestu k osídľovaniu austrálskeho vnútrozemia a zásadne ovplyvnila ďalší vývoj kolónie.
1820 – Spustenie lode HMS Beagle
Z loděnice vo Woolwichi na rieke Temža spustili 11. mája 1820 na vodu loď, ktorej meno sa zapísalo do dejín vedy. HMS Beagle bola desaťdelová briga-slúp triedy Cherokee, jedna z viac ako sto lodí tejto triedy v britskom Kráľovskom námorníctve. Jej stavba stála 7 803 libier.
Podľa dobových záznamov sa loď zúčastnila osláv korunovácie Juraja IV., pričom preplávala pod starým London Bridge a bola prvou vyzbrojenou vojnovou loďou, ktorá sa týmto spôsobom prezentovala. No skutočný význam HMS Beagle prišiel až o roky neskôr, keď na jej palube absolvoval svoju legendárnu cestu Charles Darwin. Pozorovania, ktoré počas plavby urobil, sa stali základom pre jeho teóriu evolúcie prírodným výberom — jednu z najvplyvnejších vedeckých myšlienok v dejinách ľudstva.
1849 – Odchod kráľovnej parížskych salónov
Jedenásty máj 1849 priniesol smrť ženy, ktorá po desaťročia formovala intelektuálny život Paríža. Juliette Récamierová, vlastným menom Jeanne Françoise Julie Adélaïde Récamier, zomrela vo veku 71 rokov. Narodila sa v roku 1777 a stala sa jednou z najvýznamnejších saloniérok raného 19. storočia.
Jej parížsky salón bol magnetom pre popredných literátov aj politikov. Récamierová sa stala ikonou neoklasicizmu, pestovala si povesť veľkej krásky a jej sláva sa rýchlo šírila po celej Európe. Priatelila sa s mnohými intelektuálmi, sedela modelom najlepším umelcom svojej doby a odmietala ponuky, ktoré by ju boli postavili do úlohy obyčajnej spoločenskej figúry. Jej salón nebol len miestom zábavy — bol priestorom, kde sa rodili myšlienky a uzatvárali spojenectvá.
1894 – Pullmanov štrajk ochromil americké železnice
Posledný z májových príbehov sa odohral v Illinois. Dňa 11. mája 1894 vstúpilo do štrajku 4 000 robotníkov spoločnosti Pullman Palace Car Company. Dôvod bol jednoznačný — spoločnosť im znížila mzdy o 28 percent.
Pullman Company, založená Georgeom Pullmanom, bola výrobcom železničných vozňov a v druhej polovici 19. storočia si vybudovala praktický monopol na výrobu a vlastníctvo spacích vozňov v Spojených štátoch. Štrajk rýchlo prerástol lokálny rámec a ochromil železničnú dopravu v krajine. Stal sa jedným z najvýznamnejších pracovných konfliktov v amerických dejinách a symbolom rastúceho napätia medzi priemyselnými gigantmi a robotníckou triedou v období prudkej industrializácie.
Jedenásty máj nám pripomína, že dejiny sa nepíšu v rovných líniách. V jeden a ten istý deň sa rodí vedecké poznanie aj ľudské tragédie, odštartujú sa expedície do neznáma aj boje za spravodlivejšie mzdy. Každý z týchto príbehov zanechal stopu, ktorá siaha až do našej súčasnosti.