Dvanásteho mája 1846 sa z Independence v Missouri vydala na cestu skupina amerických osadníkov, dnes známa ako Donnerova výprava. O niekoľko mesiacov neskôr, uväznení snehom v pohorí Sierra Nevada, sa niektorí z nich uchýlili k jedeniu tiel mŕtvych spoločníkov. Príbeh sa stal jedným z najznámejších prípadov kanibalizmu v dejinách amerického Západu. Slovo, ktoré ho pomenúva, má však oveľa starší a prekvapivejší rodokmeň.
Pôvod. Všetko sa začína pri Krištofovi Kolumbovi. Keď sa Španieli stretli s domorodým obyvateľstvom Karibiku, zaznamenali ich vlastný názov — Caníbales, skomolený tvar slova Caribes, teda Karibovia. Španielski kronikári pripisovali tomuto etniku rituálne požívanie ľudského mäsa. Z konkrétneho kmeňového mena sa tak narodilo všeobecné označenie pre prax, ktorá existovala tisícročia pred Kolumbom, no dovtedy nemala v európskych jazykoch ustálený jednoslovný výraz.
Vývoj. Latinizovaná podoba canibalis prenikla v 16. storočí do francúzštiny (cannibale), odkiaľ ju prevzala angličtina aj nemčina. Do slovenčiny sa dostala cez latinsko-nemecký filter ako kanibalizmus. Shakespeare použil tvar „Cannibal" v Othellovi; Montaigne napísal slávnu esej „O kanibaloch", v ktorej paradoxne označil za skutočných barbarov nie domorodcov, ale Európanov.
Dnešné použitie. Pôvodný etnografický význam dnes ustúpil do pozadia. Slovo žije predovšetkým v troch rovinách: kriminalistickej, biologickej a — možno najčastejšie — metaforickej. Ekonómovia bežne hovoria o kanibalizácii trhu, keď nový produkt požiera predaj staršieho výrobku tej istej firmy. V technologickom priemysle sa kanibalizáciou rozumie rozoberanie jedného zariadenia na náhradné diely pre iné.
Jazykový fakt. Slovo kanibal a meno Karib majú teda identický koreň — líšia sa len hláskovou obmenou r/n, ku ktorej došlo pri španielskom prepise domorodého jazyka. Z toho istého koreňa pochádza aj názov Karibského mora. Jeden kmeň tak dal meno oceánu, súostroviu aj jednému z najväčších ľudských tabu.