Základné fakty: Tunisko leží na severnom pobreží Afriky, oproti Sicílii. Rozloha necelých 164-tisíc km². Hlavné mesto Tunis bolo už v staroveku súčasťou kartáginskej ríše. V 19. storočí krajinu formálne spravovali beyovia — miestni panovníci pod vzdialeným osmanským dohľadom.
Čo sa tu stalo 12. mája 1881: Bey Muhammad III. as-Sadiq podpísal Bardský dohovor, ktorým sa Tunisko stalo francúzskym protektorátom. Nestalo sa tak za rokovacím stolom v klasickom zmysle — Francúzsko najprv vtrhlo do krajiny a zmluvu predložilo pod hrozbou ďalšej invázie. Protektorát trval až do roku 1956.
Historický kontext: Francúzska expanzia do Tuniska prebiehala v dvoch fázach: najprv vojenské obsadenie, potom potlačenie povstania. Paríž si tak zabezpečil kontrolu nad strategickým úsekom Stredozemia a zároveň odrezal Taliansko, ktoré malo na Tunisko vlastné ambície. Bardský palác, kde k podpisu došlo, dodnes stojí na predmestí Tunisu — slúži ako národné múzeum.
Málo známe zaujímavosti:
- Bardský dohovor mal pôvodne len dvanásť článkov. Beyovi ponechal formálny titul, no reálnu moc odovzdal francúzskemu rezidentovi.
- Severné Borneo sa stalo britským protektorátom len o sedem rokov neskôr, v roku 1888 — obe udalosti ilustrujú, ako európske mocnosti v poslednej štvrtine 19. storočia prekresľovali mapu sveta zmluvami rovnako účinne ako zbraňami.
- Tunisko získalo nezávislosť 20. marca 1956, čím sa 75-ročná éra protektorátu uzavrela bez veľkého krviprelievania — na rozdiel od susedného Alžírska.