Igor Sikorsky vstúpil do dejín letectva 13. mája 1913, keď nad petrohradským letiskom zdvihol do vzduchu Russkij Viťaz — prvý štvormotor na svete. Paradox? Muž, ktorého meno si svet dodnes spája s vrtuľníkmi, dosiahol svoj prvý veľký prelom na krídlach, nie na rotoroch.
Sikorsky mal vtedy iba 24 rokov. Pilot aj konštruktér v jednej osobe. Už predtým sa presadil strojmi S-2 a S-5, ktorý mu vyniesol celonárodné uznanie a pilotný preukaz FAI číslo 64. Jeho S-6-A získal najvyššie ocenenie na Moskovskej leteckej výstave v roku 1912. No štvormotor bol niečo úplne iné — väčšina odborníkov tvrdila, že lietadlo s viacerými motormi je neovládateľné. Sikorsky to vyvrátil v praxi.
Russkij Viťaz bol kolos svojej doby. Kým ostatní inžinieri bojovali o to, aby udržali vo vzduchu jednomotorový dvojplošník, rusko-americký konštruktér dokázal, že budúcnosť patrí veľkým, viacmotorovým strojom. Bez tohto kroku by neboli strategické bombardéry, dopravné lietadlá ani transatlantické lety.
K vrtuľníkom sa Sikorsky dostal až o desaťročia neskôr, v americkom exile. Ale základný princíp — odvaha ísť proti prevládajúcemu názoru — zostal rovnaký. Muž, ktorý v roku 1913 presvedčil svet, že štyri motory lietať dokážu, neskôr dokázal, že rotujúce listy zvládnu to isté.