Keď 13. mája 1913 Igor Sikorskij zdvihol zo zeme štvormotorový Ruský víťaz, stal sa pilotom stroja, aký svet dovtedy nevidel. Slovo, ktoré dnes automaticky spájame s kabínou lietadla, má však oveľa staršiu a mokrejšiu históriu.
Pôvod. Koreň siaha do starogréčtiny — pēdon (πηδόν) znamenalo veslo, kormidelnú lopatku. Z toho vzniklo pēdṓtēs, teda ten, kto ovláda kormidlo. Grécky základ prevzala taliančina v podobe pilota — tak sa od stredoveku označoval muž, ktorý viedol cudzie lode cez nebezpečné úžiny a prístavné plytčiny. Práve z talianskych prístavov ako Janov — ten istý Janov, ktorého flotila v roku 1110 pomáhala dobyť Bejrút — sa slovo rozšírilo do francúzštiny (pilote) a odtiaľ do väčšiny európskych jazykov vrátane slovenčiny.
Vývoj. Stáročia patrilo slovo výhradne moru. Lodný pilot bol špecialista na miestne vody, nie kapitán, ale navigačná autorita pre konkrétny úsek plavby. Zlom prišiel na začiatku 20. storočia. Bratia Wrightovci, Santos-Dumont, Blériot — všetci potrebovali pomenovanie pre človeka za riadením lietajúceho stroja. Jazyky siahli po osvedčenom „pilotovi" a jednoducho ho presťahovali z paluby na oblohu. Sikorskij, držiteľ pilotného preukazu F.A.I. číslo 64, bol jedným z prvých, na koho sa tento letecký význam vzťahoval.
Dnešné použitie. Pilot dnes riadi lietadlá, vrtuľníky, drony, kozmické lode. V prenesenom zmysle hovoríme o pilotnom projekte, pilotnej epizóde seriálu či pilotnej prevádzke — vždy ide o niečo, čo razí cestu, testuje terén pred ostatnými. Sloveso pilotovať znamená nielen riadiť stroj, ale aj viesť, navigovať, usmerňovať.
Jazykový fakt. Slovenčina je jedným z mála jazykov, kde popri internacionalizme pilot existuje aj domáci ekvivalent letec — no významy sa rozišli. Letec je každý, kto lieta; pilot je ten, kto riadi. Nie každý letec je pilot, ale každý pilot je letec. Grécke veslo tak po dvoch tisícročiach stále kormidluje — len médium sa zmenilo z vody na vzduch.