Keď 14. mája 1804 vyrazil Meriwether Lewis s Williamom Clarkom z tábora Dubois smerom na západ, ich podnik dostal pomenovanie Corps of Discovery — Zbor objavovania. No samotná cesta, ktorú podnikli, sa dodnes označuje jediným slovom: expedícia.
Pôvod. Slovo pochádza z latinského expeditio, odvodeného od slovesa expedire — doslova „vyslobodiť nohu" (z ex-, von, a pes/pedis, noha). Rímsky vojak, ktorý sa vymanil z pasce alebo prekážky, bol expeditus — pripravený, odbremenený, schopný pohybu. Odtiaľ sa význam posunul k organizovanému vojenskému ťaženiu a neskôr k akémukoľvek cieľavedomému výpravnému podniku.
Vývoj. V stredovekej latinčine si slovo zachovalo vojenský nádych — expeditio znamenalo spravidla krížovú výpravu alebo trestný pochod. Renesancia a vek objavov mu pridali nový rozmer: námorné expedície Kolumba, Magalhãesa či Cooka presunuli ťažisko významu od boja k poznávaniu. Do slovenčiny preniklo cez nemčinu a češtinu v 18. storočí, pričom si udržalo oba odtiene — vojenský aj vedecký.
Dnešné použitie. Súčasná slovenčina pozná expedíciu v širokom spektre: od himalájskej expedície cez archeologickú expedíciu až po žartovnú „expedíciu do pivnice". V obchodnom jazyku žije príbuzné slovo expedovať — odoslať, vybaviť tovar — ktoré si zachováva pôvodný latinský zmysel odbremenenia a uvedenia do pohybu. Logistický termín expedícia zásielok je tak etymologickým súrodencom polárnych výprav.
Jazykový fakt. Koreň ped- (noha) sa skrýva v prekvapivom množstve bežných slov: pedál, pedestrián, pedikúra, ba aj pešiak — posledné je jeho slovanský ekvivalent. Lewis a Clark teda doslova „vyslobodili nohy" a vykročili do neznáma. Ich expedícia trvala vyše dvoch rokov a prešla takmer 13 000 kilometrov. Jedno latinské sloveso o vyslobodenej nohe sa stalo názvom jednej z najväčších objaviteľských ciest amerického kontinentu.