Keď Susan B. Anthonyová a Elizabeth Cady Stantonová 15. mája 1869 založili Národnú asociáciu za volebné právo žien (National Woman Suffrage Association), do centra verejnej debaty sa dostal výraz, ktorý dnes poznáme ako sufráž — právo hlasovať vo voľbách.
Pôvod. Slovo pochádza z latinského suffragium, ktoré v starovekom Ríme označovalo hlasovací tabuľku, ale aj samotný akt hlasovania či vyjadrenia podpory. Niektorí lingvisti spájajú koreň s latinským sub- (pod, zdola) a fragor (hluk, lomoz) — teda akýsi „súhlasný krik zdola", čo evokuje zhromaždenie ľudu vyjadrujúceho vôľu. Iná etymologická línia naznačuje spojitosť so slovom suffrago (členok, kĺb), odkiaľ sa metaforicky vyvinul význam „podpora, opora". Jednoznačný konsenzus neexistuje.
Vývoj. Z latinčiny prešlo slovo do stredovekej francúzštiny ako suffrage a odtiaľ do angličtiny, kde sa ustálilo v politickom význame — právo voliť. V 19. storočí, práve v období, keď Anthonyová a Stantonová zakladali svoju asociáciu, sa z neho odvodil termín suffragist (zástanca volebného práva). Neskôr, najmä v britskom kontexte začiatku 20. storočia, pribudlo expresívnejšie suffragette — pôvodne pejoratívny novinársky novotvar denníka Daily Mail, ktorý si militantné aktivistky privlastnili ako čestný titul.
Dnešné použitie. Slovenčina prevzala výraz v podobe sufráž a sufražetka. Kým samotné slovo sufráž sa dnes používa zriedkavo — nahradilo ho neutrálne „volebné právo" — slovo sufražetka žije ďalej. Označuje konkrétne aktivistky z prelomu 19. a 20. storočia a nesie konotáciu odvahy, radikálnosti a občianskej neposlušnosti.
Jazykový fakt. Latinské suffragium má v slovenčine ešte jedného nenápadného príbuzného — slovo sufragan, ktoré označuje pomocného biskupa. Aj tu ide o pôvodný význam „podpory" — sufragan je ten, kto „podporuje" diecézneho biskupa. Jedno latinské slovo, dve úplne odlišné cesty: od cirkevnej hierarchie po barikády za ženské hlasy.