Šestnásty máj sa v dejinách zapísal bombardovaním priehrad, diplomatickými manévrami aj kultúrnymi premiérami. Od drážďanských salónov po parížske javisko, od súbojov v Georgii po prvú materskú školu v Amerike — tento deň ponúka prierez udalosťami, ktoré formovali Európu aj zámorský svet.

Napoleon zvoláva Drážďany (1812)

V máji 1812 sa v Drážďanoch začala konferencia, na ktorej sa Napoleon Bonaparte pokúsil získať podporu európskych panovníkov pre svoju plánovanú inváziu do Ruska. Francúzsky cisár, ktorý vládol od roku 1804, bol v tom čase na vrchole moci. Za sebou mal sériu vojenských ťažení naprieč Európou aj Blízkym východom, pred sebou pochod na Moskvu — podnik, ktorý sa mal stať začiatkom jeho konca.

Drážďanská konferencia nebola stretnutím rovných. Napoleon potreboval spojencov, zásoby a legitimitu pre najväčšiu vojenskú operáciu, akú dovtedy kontinentálny veliteľ podnikol. Diplomacia tu slúžila ako nástroj vojny — cisár nehľadal kompromis, hľadal súhlas. Výsledok invázie do Ruska poznáme: katastrofálny ústup, strata armády a cesta k prvej abdikácii v roku 1814. No v máji 1812 sa v drážďanských sálach ešte rozhodovalo o tom, kto pôjde s ním.

Monteverdiho opera sa vracia na javisko (1925)

Takmer tri storočia po svojom vzniku zaznela 16. mája 1925 v Paríži prvá moderná inscenácia opery Claudia Monteverdiho Il ritorno d'Ulisse in patria (Návrat Odysea do vlasti). Monteverdi, taliansky skladateľ narodený v roku 1567, bol priekopníkom operného žánru a považujú ho za kľúčovú postavu prechodu medzi renesanciou a barokom. Komponoval svetskú aj sakrálnu hudbu, pôsobil ako zbormajster a hral na sláčikové nástroje.

Parížska inscenácia otvorila cestu k znovuobjaveniu Monteverdiho diela v dvadsiatom storočí. Skladateľ, ktorý zomrel v roku 1643, sa tak dočkal uznania, aké mu za života patrilo len čiastočne. Jeho opery sa odvtedy stali pevnou súčasťou repertoáru predných svetových scén.

Operácia Chastise: útok na nemecké priehrady (1943)

V noci zo 16. na 17. mája 1943 odštartoval 617. squadron Kráľovského letectva (RAF) jednu z najznámejších leteckých operácií druhej svetovej vojny. Operácia Chastise — v povedomí verejnosti známa ako nálet „Dambusters" — mala za cieľ zničiť nemecké priehrady pomocou špeciálnych skákajúcich bômb, ktoré vyvinul inžinier Barnes Wallis.

Útok bol úspešný pri priehradách Möhne a Edersee — obe prerazili a následné záplavy spustošili údolie Ruhru aj dediny v údolí rieky Eder. Priehrada Sorpe utrpela poškodenie, no vydržala. Operácia si vyžiadala vysoké straty na strane útočníkov, no jej strategický a predovšetkým propagandistický dosah bol obrovský. Nálet na priehrady sa stal symbolom britskej vynaliezavosti a odvahy v čase, keď bolo do konca vojny ešte ďaleko.

Súboj signatára Deklarácie nezávislosti (1777)

Menej známa, no o to dramatickejšia udalosť sa odohrala 16. mája 1777 v Georgii. Button Gwinnett, jeden zo signatárov Deklarácie nezávislosti Spojených štátov, utrpel v tento deň zranenie v súboji s dôstojníkom Kontinentálnej armády. Gwinnett, pôvodom Brit, zastupoval Georgiu v Kontinentálnom kongrese a krátko pôsobil ako dočasný prezident tohto štátu v roku 1777. Na jeho počesť nesie meno Gwinnett County v Georgii.

Súboj bol dôsledkom politických sporov — v revolučnej Amerike sa osobné konflikty medzi civilnými a vojenskými lídrami riešili nezriedka práve takto. Gwinnett na následky zranenia zomrel, čím sa stal jedným z najmenej známych, no historicky významných signatárov zakladajúceho dokumentu americkej demokracie.

Narodili sa v tento deň

William H. Seward (1801–1872)

Šestnásteho mája 1801 sa narodil William Henry Seward, americký právnik a politik, ktorý sa zapísal do dejín predovšetkým ako 24. minister zahraničných vecí Spojených štátov. Túto funkciu zastával v rokoch 1861 až 1869 — teda počas celej občianskej vojny a bezprostredne po nej. Predtým pôsobil ako guvernér New Yorku a senátor.

Seward bol rozhodným odporcom šírenia otroctva v období pred občianskou vojnou a patril medzi popredné osobnosti Republikánskej strany v jej raných rokoch. Jeho diplomatická práca v prospech Únie mu vyslúžila uznanie súčasníkov aj historikov.

Elizabeth Palmer Peabody (1804–1894)

O tri roky neskôr, 16. mája 1804, sa narodila Elizabeth Palmer Peabody — americká pedagogička, ktorá založila prvú materskú školu (kindergarten) s vyučovaním v angličtine v Spojených štátoch. Peabody bola vo svojej dobe výnimočná tým, že presadzovala myšlienku, podľa ktorej má detská hra vnútornú vývojovú a vzdelávaciu hodnotu. Tento princíp, dnes samozrejmý, bol v 19. storočí revolučný. Jej prínos k americkému školstvu pretrváva dodnes.

Zomrel v tento deň

Matthew Lewis (1775–1818)

Anglický spisovateľ a dramatik Matthew Gregory Lewis zomrel 16. mája 1818. Preslávil sa predovšetkým gotickým románom The Monk (Mních) z roku 1796, ktorý mu vyslúžil prezývku „Monk Lewis". Jeho diela patria do žánru gotického hororu. Okrem písania pôsobil aj ako diplomat, politik a vlastník plantáže na Jamajke. Lewis zomrel vo veku 42 rokov, no jeho literárny odkaz — temný, provokatívny a pre svoju dobu nezvyčajne odvážny — prežil svojho autora o dve storočia.

Šestnásty máj pripomína, že dejiny sa nepíšu len na bojiskách. Píšu sa v operných sálach, v školských triedach, v diplomatických kuloároch aj na súbojových poliach. Každý z týchto príbehov zanechal stopu, ktorá siaha až do súčasnosti.