Sedemnásty máj patrí v historickom kalendári medzi dátumy, ktoré formovali kultúru, vojnu aj vedu. Od krvavých brehov Mississippi cez rímske javisko až po parížske módne salóny — tento deň zanechal stopy v najrôznejších oblastiach ľudského konania.
Bitka pri moste cez Big Black River (1863)
Americká občianska vojna bola v máji 1863 v plnom prúde a jej ťažisko sa presunulo k strategicky kľúčovému mestu Vicksburg v štáte Mississippi. Mesto kontrolovalo rieku Mississippi a tým aj celú logistickú tepnu Konfederácie. Unionistická armáda pod velením generálmajora Ulyssesa S. Granta začala 30. apríla 1863 presun na východný breh rieky v rámci rozsiahlej kampane proti Vicksburgu.
Dňa 17. mája 1863 sa pri moste cez rieku Big Black River odohrala bitka, v ktorej unionistické sily pod velením generála Johna A. McClernanda porazili konfederátov. Táto bitka bola súčasťou série stretov, ktoré postupne uťahovali slučku okolo Vicksburgu. Grantova kampaň patrila medzi najodvážnejšie manévre celej vojny — armáda operovala hlboko na nepriateľskom území, odrezaná od zásobovacích línií, a napriek tomu víťazila v jednej bitke za druhou.
Mascagniho Cavalleria rusticana otvára éru verizmu (1890)
Taliansky skladateľ Pietro Mascagni, narodený v roku 1863, vstúpil 17. mája 1890 do dejín opery spôsobom, aký nemá obdobu. V rímskom Teatro Costanzi sa uskutočnila premiéra jeho jednodejstvovej opery Cavalleria rusticana (Sedliacka česť). Dielo vyvolalo jednu z najväčších senzácií v histórii operného umenia a jedným úderom odštartovalo veristické hnutie v talianskej dramatickej hudbe.
Verizmus priniesol na javisko surový, neidealizovaný život obyčajných ľudí — vášne, žiarlivosť, vraždy. Mascagni dokázal vtesnať celú ľudskú tragédiu do jediného dejstva. Hoci sa o ňom neskôr hovorilo ako o „mužovi jednej opery", ktorý nikdy nezopakoval úspech svojho debutu, diela ako L'amico Fritz či Iris dokazujú, že jeho talent siahal ďalej. No práve Cavalleria rusticana zostáva monumentom — dielom, ktoré zmenilo pravidlá hry.
Čarodejník z krajiny Oz vstupuje do tlače (1900)
Presne 17. mája 1900 vyšli z tlačiarenských strojov prvé výtlačky detského románu The Wonderful Wizard of Oz od amerického autora Lymana Franka Bauma. Kniha o dievčati Dorothy, ktoré víchor prenesie do fantastickej krajiny, sa stala základom jednej z najznámejších literárnych sérií pre deti na svete.
Baum bol mimoriadne plodný autor — okrem štrnástich kníh zo sveta Oz napísal 41 ďalších románov, 83 poviedok, vyše 200 básní a najmenej 42 scenárov. Opakovane sa pokúšal preniesť svoje diela na javisko a na filmové plátno. Adaptácia prvej knihy z roku 1939 sa stala míľnikom kinematografie 20. storočia. No všetko sa to začalo v tento májový deň, keď sa atrament prvýkrát odtlačil na stránky príbehu o ceste zo žltých tehál.
Coco Chanel a vôňa za milióny (1947)
Gabrielle Bonheur „Coco" Chanel, francúzska módna návrhárka a podnikateľka, zakladateľka značky Chanel, dosiahla 17. mája 1947 obchodný triumf. Po opätovnom vyjednaní zmluvy s výrobcami jej ikonického parfumu Chanel No. 5 získala podiel na zisku, ktorý z nej urobil jednu z najbohatších žien svojej doby.
Chanel bola jedinou módnou návrhárkou na zozname stovky najvplyvnejších osobností 20. storočia podľa magazínu Time. Po prvej svetovej vojne spopularizovala športový, ležérny šik ako nový štandard ženskej elegancie. Jej parfum Chanel No. 5, uvedený na trh v roku 1921, sa stal synonymom luxusu. Zmluva z roku 1947 len potvrdila, že Chanel rozumela nielen móde, ale aj biznisu.
Narodeniny: Kendall a Kneipp
Sedemnásty máj je aj dňom narodenia dvoch mužov, ktorí zanechali stopu vo vede a medicíne.
Ezra Otis Kendall (1818–1899) bol americký profesor, astronóm a matematik. Preslávil sa prácou v oblasti uranografie — mapovania a katalogizácie hviezd. V období, keď americká veda hľadala svoju identitu, Kendall prispel k systematickému skúmaniu oblohy.
Sebastian Kneipp (1821–1897) bol nemecký katolícky kňaz a jeden z praotcov naturopatického hnutia. Preslávil sa predovšetkým „Kneippovou kúrou" — formou hydroterapie, pri ktorej sa voda aplikuje rôznymi metódami, pri rôznych teplotách a tlakoch. Kneipp tvrdil, že tieto postupy majú liečivé účinky, a vybudoval niekoľko liečební v bavorskom Bad Wörishofen. Jeho meno dodnes nesú kúpele a wellness zariadenia po celej Európe.
Úmrtie: William Heberden (1801)
Anglický lekár a učenec William Heberden zomrel 17. mája 1801 vo veku 91 rokov. Narodil sa v roku 1710 a bol členom Kráľovskej spoločnosti (Fellow of the Royal Society). Heberden patril medzi najrešpektovanejších britských lekárov 18. storočia. Jeho meno pretrváva v medicínskej terminológii — Heberdenove uzly na kĺboch prstov sú pomenované práve po ňom.
Sedemnásty máj je dňom, v ktorom sa stretáva vojnová stratégia s opernou vášňou, detská fantázia s podnikateľskou prezieravosťou a kňazská pokora s vedeckou presnosťou. Každá z týchto udalostí pripomína, že dejiny sa nepíšu v jednej tónine.