Dvadsiaty máj patrí medzi dni, ktoré v kalendári dejín zanechali stopy naprieč storočiami — od renesančného Londýna cez barokový Weimar až po bojové polia druhej svetovej vojny. Prinášame prehľad udalostí, ktoré si pri tomto dátume pripomíname.
1609 — Shakespearove sonety vyšli bez súhlasu autora
V roku 1609 londýnsky vydavateľ Thomas Thorpe vytlačil prvé výtlačky Shakespearových sonetov — zbierky 154 básní, ktoré dnes patria k najcitovanejším dielam svetovej literatúry. Okolnosti publikácie dodnes vyvolávajú otázky. Podľa dostupných informácií sa tak mohlo stať bez vedomia a súhlasu samotného Williama Shakespeara.
Shakespeare, považovaný za najväčšieho spisovateľa anglického jazyka a jedného z najvýznamnejších dramatikov všetkých čias, bol v tom čase už zavedenou postavou londýnskej divadelnej scény. Za sebou mal desiatky hier, no sonety boli záležitosťou osobnejšou — intímne texty o láske, čase, kráse a smrteľnosti. Ich neautorizované vydanie preto dodnes živí špekulácie literárnych historikov. Kto Thorpovi rukopis poskytol? Prečo Shakespeare proti publikácii nezasiahol? Odpovede nepoznáme. Isté je len to, že práve tento deň pred vyše štyristo rokmi sa svetu dostala do rúk jedna z najvplyvnejších básnických zbierok v dejinách písomníctva.
1714 — Bach premiéroval svätodušnú kantátu vo Weimare
O storočie neskôr, 20. mája 1714, zaznela v kaplnke weimarského zámku premiéra kantáty Erschallet, ihr Lieder pod vedením jej autora — Johanna Sebastiana Bacha. Skladba vznikla pri príležitosti Svätodušných sviatkov a Bach osobne dirigoval jej prvé uvedenie.
Bach, nemecký skladateľ neskorého baroka, bol v tom období zamestnaný na weimarskom dvore. Jeho tvorba zahŕňala orchestrálne diela, sólové inštrumentálne kompozície, klávesové a organové skladby. Weimarské roky patrili k jeho najplodnejším obdobiam. Kantáta Erschallet, ihr Lieder je toho dôkazom — ide o dielo, v ktorom sa stretáva Bachova technická brilantnosť s hlbokou duchovnosťou, typickou pre jeho cirkevnú tvorbu.
1806 — Narodil sa John Stuart Mill
Dvadsiateho mája 1806 sa v Anglicku narodil John Stuart Mill — filozof, politický ekonóm, úradník a politik, ktorý sa stal jedným z najvplyvnejších mysliteľov 19. storočia. Stanfordská encyklopédia filozofie ho označuje za „najvplyvnejšieho anglicky hovoriaceho filozofa devätnásteho storočia".
Millov prínos zasahuje do viacerých oblastí: sociálna teória, politická ekonómia, teória slobody. Jeho práce formovali liberálne myslenie na generácie dopredu a dodnes sa citujú v diskusiách o individuálnych právach, slobode prejavu či úlohe štátu. Zomrel v roku 1873.
1811 — Britské námorníctvo zvíťazilo pri Tamatave
V roku 1811 britská eskadra pod velením kapitána Charlesa Marsha Schomberga porazila francúzske námorné sily pri Tamatave na pobreží Madagaskaru. Francúzi sa pokúšali o operáciu v oblasti, no Schombergove lode ich zámery prekazili.
Schomberg bol dôstojníkom britského kráľovského námorníctva, ktorý slúžil počas francúzskych revolučných a napoleonských vojen. Neskôr zastával funkciu zástupcu guvernéra ostrova Dominika. Bitka pri Tamatave bola jedným z mnohých stretov, v ktorých si Británia upevňovala námornú prevahu v Indickom oceáne v období napoleonských konfliktov.
1812 — Zomrel salzburský arcibiskup Colloredo
Dvadsiateho mája 1812 zomrel vo Viedni gróf Hieronymus von Colloredo, arcibiskup, ktorého meno je v dejinách hudby nerozlučne späté s jedným konkrétnym vzťahom — bol zamestnávateľom mladého Mozarta. No Colloredov životopis je širší.
Pôsobil ako knieža-biskup v Gurku v rokoch 1761 až 1772, následne ako knieža-arcibiskup Salzburgu od roku 1772 do sekularizácie arcibiskupstva v roku 1803. Po strate svetskej moci sa uchýlil do Viedne, kde zostal titulárnym arcibiskupom Salzburgu až do svojej smrti. Narodil sa v roku 1732 a dožil sa osemdesiat rokov.
1818 — Narodil sa William Fargo
V ten istý deň, len o šesť rokov neskôr, prišiel na svet William George Fargo — americký podnikateľ a politik, ktorý založil dve spoločnosti, ktoré pretrvali dodnes. Fargo stál pri zrode Wells Fargo — firmy, ktorá pôvodne zabezpečovala prepravu zásielok, poštové služby, dostavníkové linky a bankovníctvo. Dnes funguje ako veľká banková korporácia. Rovnako spoluzakladal spoločnosť American Express.
Fargo zomrel v roku 1881. Jeho dedičstvo presahuje podnikateľský rozmer — jeho meno nesie aj mesto Fargo v Severnej Dakote a dve z najväčších finančných značiek amerického kontinentu.
1941 — Nemeckí výsadkári zaútočili na Heraklion
Najdramatickejšia udalosť 20. mája sa odohrala v roku 1941, uprostred druhej svetovej vojny. Nemeckí výsadkári začali bitku o Heraklion na gréckom ostrove Kréta. Cieľom vzdušnej operácie bolo obsadenie letiska a prístavu.
Išlo o súčasť rozsiahlejšej vzdušnej invázie na Krétu, jednej z najambicióznejších výsadkových operácií v dejinách vojenstva. Vojenskí parašutisti, vycvičení na priamy zoskok do operačného priestoru, tvorili jadro útoku. Tradične bojovali ako ľahká pechota vyzbrojená ručnými zbraňami a ľahkou výzbrojou, no niektoré jednotky plnili aj úlohy mechanizovanej pechoty či delostrelectva.
Bitka o Krétu sa zapísala do vojenskej histórie ako prelomový moment využitia výsadkových síl — a zároveň ako varovanie pred ich zraniteľnosťou. Straty nemeckých parašutistov boli natoľko vysoké, že Hitler následne zakázal ďalšie veľké vzdušné výsadky.
Dvadsiaty máj je dňom, v ktorom sa stretávajú literárne škandály, hudobné premiéry, narodenia vizionárov, námorné bitky a vojenské operácie, ktoré zmenili pravidlá vedenia vojny. Každá z týchto udalostí pripomína, že dejiny sa nepíšu v priamej línii — ale vo vrstvách, ktoré sa denne prekladajú cez seba.