19. máj v dejinách priniesol polárnu výpravu, z ktorej sa nikto nevrátil, revolučný teplomer, bitku o Montreal, nezabudnuteľné narodeniny aj osobnosti, ktoré formovali vedu a politiku.
1743 – Teplomer, ako ho poznáme dnes
Kým sa svet dohodol na tom, ako merať teplotu, prešli desaťročia zmätku. Francúzsky fyzik Jean-Pierre Christin do tohto chaosu 19. mája 1743 vniesol poriadok. Publikoval návrh ortuťového teplomera s centigrádovou stupnicou, kde nula predstavovala bod mrazu a sto stupňov bod varu vody.
Christin nebol jednoduchý vedec jedného odboru. Bol matematikom, astronómom a dokonca hudobníkom. No práve jeho nápad prevrátiť dovtedajšiu Celsiovu stupnicu — pôvodne koncipovanú opačne, so stúpňom varu na nule — sa ukázal ako najtrvalejší odkaz. Tento zdanlivo drobný krok, obrátenie smeru stupnice, prijal vedecký svet s otvorenou náručou. Používame ho dodnes, každý deň, keď sa pozrieme na teplomer za oknom. Christin tak patrí medzi tých vedcov, ktorých meno väčšina ľudí nepozná, hoci ich vynález používa celá planéta.
1776 – Kontinentálna armáda kapituluje pri Montreale
Americká vojna za nezávislosť sa v máji 1776 neodohrávala len na území budúcich Spojených štátov. Boje prenikli hlboko do Kanady. Práve 19. mája 1776 sa posádka Kontinentálnej armády západne od Montrealu vzdala britským jednotkám v bitke, ktorá pripomenula, že revolúcia nebola jednosmernou cestou k víťazstvu.
Kontinentálna armáda vznikla len necelý rok predtým — v júni 1775 — rozhodnutím Druhého kontinentálneho kongresu vo Filadelfii, krátko po prvých výstreloch pri Lexingtone a Concorde. Kanadské ťaženie malo odlákať britské sily a prípadne získať sympatie frankokanadského obyvateľstva. Realita bola tvrdšia. Porážka pri Montreale ukázala, že mladá koloniálna armáda naráža na hranice svojich možností — doslova aj obrazne. Kanada zostala britská a americkí revolucionári sa museli stiahnuť na juh, kde ich čakali ešte roky vojny.
1821 – Odchod Camilla Jordana
V tento deň v roku 1821 zomrel Camille Jordan, francúzsky právnik a politik, narodený v roku 1771 v Lyone do zámožnej obchodníckej rodiny. Jordan pôsobil v búrlivom období francúzskej politiky — od revolúcie cez napoleonské obdobie až po reštauráciu monarchie. Jeho životná dráha ilustruje osud celej generácie francúzskych politikov, ktorí museli neustále lavirovať medzi meniacimi sa režimami.
1827 – Narodenie budúceho ministra zahraničia
Presne o šesť rokov neskôr, 19. mája 1827, sa narodil Paul-Armand Challemel-Lacour — muž, ktorý sa z akademickej pôdy prepracoval až na post francúzskeho ministra zahraničných vecí. Challemel-Lacour bol štátnik v plnom zmysle slova: akademik, ktorý sa nebál vstúpiť do arény praktickej politiky. Zomrel v roku 1896 a jeho kariéra pokryla takmer celé turbulentné devätnáste storočie Francúzska — od revolúcií cez Druhé cisárstvo až po Tretiu republiku.
1845 – Franklinova výprava bez návratu
Najdramatickejšia udalosť tohto dňa sa odohrala 19. mája 1845, keď kapitán Sir John Franklin vyplával z prístavu Greenhithe v Anglicku na výpravu do kanadskej Arktídy. Cieľ: nájsť Severozápadný priechod — námornú trasu cez arktické súostrovie spájajúcu Atlantik s Tichým oceánom.
Franklin nebol nováčik. Slúžil v námorníctve počas napoleonských vojen aj vojny roku 1812. Viedol dve predchádzajúce arktické expedície — výpravu na rieke Coppermine v roku 1819 a výpravu na rieke Mackenzie v roku 1825. Zastával aj post viceguvernéra Van Diemenovej zeme, dnešnej Tasmánie.
No výprava z roku 1845 sa stala jednou z najväčších tragédií polárneho prieskumu. Franklin a celá jeho posádka zmizli v ľadovej pustatine. Roky pátracích misií priniesli len útržkovité stopy — opustené tábory, zápisky, kostrové pozostatky. Rear-admirál Sir John Franklin sa z Arktídy nikdy nevrátil. Zomrel v roku 1847, dva roky po odchode z Anglicka. Presné okolnosti jeho smrti a záhuby celej expedície zostávali záhadou ešte dlhé desaťročia a fascinácia týmto príbehom pretrváva dodnes.
1857 – Otec americkej farmakológie
V ten istý deň, o dvanásť rokov neskôr, sa narodil John Jacob Abel — muž, ktorý položil základy americkej farmakológie ako vedeckej disciplíny. Abel v roku 1893 založil oddelenie farmakológie na lekárskej fakulte Univerzity Johnsa Hopkinsa a stal sa prvým profesorom farmakológie na plný úväzok v Amerike.
Počas svojho pôsobenia v Hopkins dosiahol niekoľko zásadných medicínskych pokrokov, najmä v oblasti extrakcie hormónov. Okrem laboratórnej práce zakladal odborné časopisy, čím budoval inštitucionálnu infraštruktúru celého odboru. Abel zomrel v roku 1938 a zanechal po sebe disciplínu, ktorá dnes stojí v centre modernej medicíny — od vývoja liekov po pochopenie toho, ako chemické látky ovplyvňujú ľudský organizmus.
1962 – „Happy Birthday, Mr. President"
A napokon moment, ktorý sa vryl do kultúrnej pamäte celého sveta. 19. mája 1962 herečka Marilyn Monroe vystúpila na televíznej oslave narodenín prezidenta USA a zaspievala mu zmyselné „Happy Birthday to You" spôsobom, o ktorom sa hovorí dodnes.
Monroe bola v tom čase na vrchole svojej slávy — a zároveň na konci života. Bola hviezdou prvej veľkosti celé desaťročie, jej filmy zarobili 200 miliónov dolárov. Bola symbolom sexuality päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, ikonou kultúrnej revolúcie tej éry. O necelé tri mesiace po tomto vystúpení, v auguste 1962, bola mŕtva. Vystúpenie z 19. mája tak v retrospektíve pôsobí nielen ako oslava, ale aj ako rozlúčka — posledný veľký záblesk hviezdy, ktorá čoskoro zhasla.
Devätnásty máj. Deň teplomerov a ľadovcov, revolúcií a narodeninových piesní. Dejiny si nevyberajú tón — miešajú tragédiu s triumfom na jednom kalendárnom liste.