21. máj v dejinách priniesol letecký triumf, brutálny zločin z arogancie, nedokončenú operu aj krvavé boje americkej občianskej vojny. Pripomeňme si, čo všetko sa v tento deň udialo.
1806: Narodila sa vojvodkyňa, ktorá bojovala za zrušenie otroctva
Dvadsiateho prvého mája 1806 prišla na svet Harriet Sutherland-Leveson-Gower, neskoršia vojvodkyňa zo Sutherland. Pred sobášom bola známa jednoducho ako The Honourable Harriet Howard — pochádzala z vplyvnej rodiny Howardovcov, jedného z najstarších šľachtických rodov v Anglicku.
Harriet sa nestala len dvornou dámou a prominentnou postavou viktoriánskej spoločnosti. Zaradila sa medzi aktívne abolicionistky — ženy, ktoré otvorene vystupovali proti otroctvu v čase, keď sa od aristokratiek očakávalo skôr mlčanie než politický postoj. Ako Mistress of the Robes slúžila pri kráľovskom dvore a svoj vplyv využívala na presadzovanie humanitárnych cieľov. Zomrela v roku 1868.
1810: Odišiel Chevalier d'Éon — špión, diplomat a záhada svojej doby
V ten istý májový deň, len o štyri roky neskôr, zomrel v roku 1810 jeden z najzvláštnejších diplomatov francúzskych dejín. Charlotte d'Éon de Beaumont, známa ako Chevalier d'Éon, bola francúzska diplomatka, špiónka a vojačka, ktorá slúžila francúzskej korune počas sedemročnej vojny.
D'Éon špehovala pre Francúzsko v Rusku aj v Anglicku. Disponovala androgýnnym fyzickým výzorom a výnimočným talentom na mimikry — vlastnosťami, ktoré z nej robili ideálnu agentku. Pri narodení jej bolo priradené mužské pohlavie, verejne vystupovala ako muž a venovala sa typicky mužským povolaniam. Jej identita a život sa stali predmetom fascinácie a špekulácií, ktoré pretrvávajú dodnes. Zomrela vo veku 81 rokov — v dobe, keď sa väčšina ľudí nedožila ani päťdesiatky.
1827: Narodil sa William P. Sprague — bankár v službách politiky
Dvadsiaty prvý máj 1827 je dňom narodenia Williama Petra Spraguea, amerického podnikateľa, bankára a politika z Ohia. Sprague neskôr dvakrát po sebe zasadol v Kongrese ako člen Snemovne reprezentantov, kde pôsobil v rokoch 1871 až 1875. Patril k typu politikov, ktorí vstupovali do verejného života po úspešnej kariére v súkromnom sektore — vzorec, ktorý americká politika pozná dodnes. Zomrel v roku 1899.
1864: Spotsylvania — bitka, ktorá nič nerozhodla, ale stála tisíce životov
Občianska vojna v Spojených štátoch bola v máji 1864 v plnom prúde. Dvadsiateho prvého mája sa skončila bitka pri Spotsylvania Court House vo Virgínii — druhá veľká bitka takzvanej Overland Campaign, ktorú viedli generálporučík Ulysses S. Grant a generálmajor George G. Meade proti konfederačným silám generála Roberta E. Leeho.
Bitka nasledovala po krvavej, no nerozhodnej bitke v divočine (Battle of the Wilderness). Grantova armáda sa po nej nestihla ani spamätať a už sa presúvala na juh, aby obišla Leeho pozície. Výsledok pri Spotsylvanii? Opäť nerozhodný. Obe strany utrpeli ťažké straty. Bola to vojna opotrebovania v najsurovejšom zmysle slova — Grant vedel, že Únia si môže dovoliť straty, ktoré Konfederácia nahradiť nedokáže. Stratégia brutálna, ale účinná. Boje pri Spotsylvanii trvali takmer dva týždne a stali sa jednou z najkrvavejších kapitol celého konfliktu.
1924: Leopold a Loeb — „dokonalá vražda" dvoch géniov bez svedomia
Ak existuje zločin, ktorý definoval americké dvadsiate roky dvadsiateho storočia rovnako ako jazzový vek a prohibícia, je to prípad Leopold a Loeb. Dvadsiateho prvého mája 1924 uniesli a zavraždili štrnásťročného Bobbyho Franksa dvaja študenti Chicagskej univerzity — Nathan Leopold Jr. a Richard Loeb.
Obaja boli mimoriadne inteligentní. Obaja pochádzali z bohatých rodín. A obaja boli presvedčení, že dokážu spáchať dokonalý zločin — vraždu pre vzrušenie, bez motívu okrem intelektuálnej výzvy. Inšpirovali sa filozofiou Friedricha Nietzscheho o „nadčloveku" a verili, že pravidlá bežnej morálky sa na nich nevzťahujú.
Mýlili sa. Polícia ich dolapila rýchlo. Prípad vyvolal celonárodnú búrku a súdny proces sa stal jedným z najsledovanejších v amerických dejinách. Ich obhajca, legendárny Clarence Darrow, ich zachránil pred trestom smrti — no nie pred doživotím. Prípad dodnes slúži ako varovanie pred arogantným presvedčením, že inteligencia stojí nad ľudskosťou.
1925: Drážďany uviedli Busoniho nedokončený opus — operu Doktor Faust
Rok po chicagskej vražde, 21. mája 1925, zaznela v Drážďanoch premiéra opery Doktor Faust. Jej autor, taliansky skladateľ, pianista a dirigent Ferruccio Busoni, sa dokončenia nedožil — zomrel v roku 1924.
Busoni nebol len skladateľom. Bol medzinárodne uznávaným klavírnym virtuózom, pedagógom, editorom a spisovateľom. Počas kariéry spolupracoval s poprednými hudobníkmi, umelcami a literátmi svojej doby. Opera Doktor Faust bola jeho celoživotným projektom, dielo ambiciózne a hlboké. Že sa premiéra uskutočnila posmrtne, len podčiarkuje tragickú iróniu — Busoni venoval Faustovi roky práce, no záverečné takty musel dopísať niekto iný.
1927: Lindbergh prekonal Atlantik — sám, bez zastávky, za 33 hodín
A napokon udalosť, ktorá z 21. mája urobila jeden z najikonickejších dátumov leteckých dejín. V roku 1927 dokončil americký letec Charles Lindbergh prvý sólový bezpristávkový transatlantický let. Odstartoval 20. mája z New Yorku a po viac ako 33 hodinách vo vzduchu pristál v Paríži.
Letel na jednomotorovom lietadle Spirit of St. Louis, špeciálne postavenom pre tento účel. Vzdialenosť: 3 600 míľ, teda približne 5 800 kilometrov. Sám. Bez autopilota. Bez rádiového spojenia na väčšinu trasy. Motivácia? Okrem osobných ambícií aj Orteigova cena — 25 000 dolárov pre prvého pilota, ktorý preletí medzi New Yorkom a Parížom. Lindbergh nebol prvým človekom, ktorý preletel Atlantik — to sa podarilo už v roku 1919. Bol však prvým, kto to zvládol sám a bez medzipristátia.
Z Lindbergha sa cez noc stal svetový hrdina. Let zmenil vnímanie letectva a otvoril cestu komerčnému transatlantickému lietaniu.
Dvadsiaty prvý máj. Deň špiónov, vojvodkýň, vojnových strát, vrahov, nedokončených opier a jedného muža v kokpite nad Atlantikom.