21. máj je dátum, ktorý sa vryl do kultúrnych dejín trikrát — a zakaždým inak.
Busoniho posledné dielo vstúpilo na scénu bez svojho tvorcu
V roku 1925 sa v Drážďanoch premiérovo rozoznela opera Doktor Faust. Jej autor, taliansky skladateľ, klavirista a dirigent Ferruccio Busoni, sa premiéry nedožil — zomrel rok predtým, partitúru nedokončil. Busoni nebol len hudobník. Bol aj redaktor, pedagóg, spisovateľ a jedna z najvplyvnejších osobností európskej kultúrnej scény svojej doby. Spolupracoval s poprednými umelcami a literátmi. Jeho Doktor Faust tak vstúpil na javisko ako posmrtný odkaz — dielo, ktoré autor nestihol dotiahnuť, no ktoré sa napriek tomu stalo súčasťou operného kánonu.
Zločin, ktorý fascinoval celú Ameriku
O rok skôr, 21. mája 1924, spáchali dvaja chicagskí univerzitní študenti — Nathan Leopold Jr. a Richard Loeb — vraždu štrnásťročného Bobbyho Franksa. Motív nebol finančný. Šlo o takzvaný „thrill kill", pokus dokázať si intelektuálnu nadradenosť dokonalým zločinom. Prípad Leopold a Loeb sa stal jedným z najsledovanejších kriminálnych procesov v amerických dejinách. Dodnes rezonuje v literatúre, divadle aj filme ako archetyp chladnokrvnej arogancie.
Let, z ktorého sa zrodil mýtus
A potom je tu 21. máj 1927. Američan Charles Lindbergh pristál v Paríži po viac ako 33 hodinách sólového letu bez medzipristátia z New Yorku. Vzdialenosť: 5 800 kilometrov. Lietadlo: Spirit of St. Louis, postavené špeciálne na súťaž o Orteigovu cenu 25 000 dolárov za prvý let medzi oboma mestami. Lindbergh nebol prvý, kto preletel Atlantik — ale bol prvý, kto to dokázal sám. Tento let presahol rámec letectva a stal sa kultúrnym fenoménom. Lindbergh sa zo dňa na deň premenil na symbol odvahy, technického pokroku a amerického individualizmu.
Tri udalosti, tri svety. Nedokončená partitúra, ktorá prehovorila aj bez autora. Zločin, ktorý odhalil temnú stránku intelektu. A sólový let, ktorý z jedného muža urobil legendu. Dvadsiaty prvý máj má v kultúrnych dejinách svoje pevné miesto.