Dňa 23. mája 1430 zajali pri obliehaní Compiègne burgundské jednotky najslávnejšiu hrdinku Francúzska. Paradox? Burgundsko bolo francúzske vojvodstvo. Johanku teda nezajal nepriateľ spoza Lamanšského prielivu, ale Francúzi bojujúci proti Francúzom.
Storočná vojna, ktorá sa začala v roku 1337 sporom o Akvitániu a nárok anglického kráľa Edwarda III. na francúzsky trón, totiž nebola len konfliktom dvoch kráľovstiev. Bola súčasne francúzskou občianskou vojnou. Burgundské vojvodstvo sa postavilo na stranu Angličanov a krajina sa roztrhla na dva tábory. Johanka, ktorá predtým obrátila priebeh vojny v prospech francúzskeho korunného princa, sa stala obeťou práve tohto vnútorného rozštiepenia.
Burgundčania ju následne predali Angličanom. Francúzsky kráľ Karol VII., ktorému pomohla na trón, nepodnikol nič na jej záchranu. O necelý rok neskôr ju v Rouene upálili ako kacírku.
Storočná vojna sa napokon skončila až v roku 1453 — viac než storočie krvavých sporov, v ktorých dynastické ambície a feudálne záujmy opakovane prevážili nad akoukoľvek národnou lojalitou. Johanka z Arku sa stala jej najznámejšou obeťou. Nie preto, že ju porazil cudzí nepriateľ, ale preto, že ju zradili vlastní.