Dvadsiaty štvrtý máj je dátum, ktorý v dejinách rezonuje námornou tragédiou, leteckou odvahou, írskym vzdorom aj detskou riekankou, ktorú pozná celý anglicky hovoriaci svet. Od krvavých bojov v Írsku na konci 18. storočia až po ohnivé salvy v Dánskom prielive počas druhej svetovej vojny — tento deň prinášal udalosti, ktoré menili beh histórie.
1798 — Írsko povstáva proti britskej korune
Dňa 24. mája 1798 vypuklo Írske povstanie, jedno z najvýznamnejších ozbrojených vystúpení proti britskej nadvláde na Zelenom ostrove. Prvé boje sa rozpútali v grófstve Kildare a postupne sa rozšírili naprieč celou krajinou.
Za organizáciou povstania stála Spoločnosť zjednotených Írov (Society of United Irishmen). Tento spolok pôvodne založili presbyteriáni v Belfaste — teda protestanti, nie katolíci, ako by sa mohlo zdať. Boli to ľudia, ktorí odmietali nadvládu anglikánskej pozemkovej aristokracie. Keď zlyhali pokusy o reformy, zvolili si cestu revolúcie. Ich cieľom bolo založenie írskej republiky. Povstanie sa stalo súčasťou širšieho kontextu francúzskych revolučných vojen a natrvalo poznačilo vzťah medzi Írskom a Britániou.
1806 — Odchod škótskeho maršala a politika
V tento deň v roku 1806 zomrel John Campbell, 5. vojvoda z Argyllu, škótsky poľný maršal a politik, ktorý zastával funkciu lord-miestodržiteľa grófstva Argyllshire. Narodil sa v roku 1723 a jeho vojenská kariéra siahala až k vojne o rakúske dedičstvo, kde slúžil ako mladý dôstojník vo Flámsku. Neskôr dostal velenie nad vlastným plukom a bol presunutý do Škótska, kde sa postavil jakobitom pri Loch Fyne v počiatočnej fáze jakobitského povstania. Campbell bol typickým predstaviteľom britskej vojenskej aristokracie 18. storočia — muž, ktorý striedal bojisko s parlamentom.
1810 — Narodil sa otec reformného judaizmu
Abraham Geiger, nemecký rabín a učenec, sa narodil 24. mája 1810. Dnes ho považujú za zakladateľa reformného judaizmu a priekopníka akademického štúdia Koránu. Geiger zdôrazňoval, že judaizmus sa v priebehu dejín neustále vyvíjal, a presadzoval jeho univerzalistické črty. Snažil sa preformulovať zdedené náboženské formy a vytvoriť vieru, ktorá by zodpovedala požiadavkám modernej doby. Zomrel v roku 1874, no jeho myšlienky formujú reformné židovské komunity dodnes.
1816 — Narodil sa maliar, ktorý zvečnil Washingtona
Emanuel Leutze, nemecko-americký maliar, prišiel na svet 24. mája 1816. Väčšine ľudí jeho meno nič nepovie, no jeho najslávnejší obraz pozná takmer každý Američan. Maľba „Washington Crossing the Delaware" z roku 1851, zachytávajúca generála Georgea Washingtona pri prechode cez rieku Delaware počas americkej revolúcie, sa stala jedným z najpamätnejších diel amerického výtvarného umenia. Leutze je spájaný s düsseldorfskou maliarskou školou a zomrel v roku 1868.
1830 — Malá Mary a jej baránok
Zdanlivo nenápadná, no kultúrne mimoriadne vplyvná udalosť sa odohrala 24. mája 1830. Americká spisovateľka a redaktorka Sarah Josepha Hale v tento deň prvýkrát publikovala báseň, ktorá sa stala jednou z najznámejších detských riekaniek anglicky hovoriaceho sveta: „Mary Had a Little Lamb" — Mary mala malého baránka.
Hale však nebola len autorkou detskej poézie. Táto žena, narodená v roku 1788, bola redaktorkou časopisu Godey's Lady's Book, najrozšírenejšieho amerického magazínu v období pred občianskou vojnou. Okrem toho sa zasadzovala za uznanie Dňa vďakyvzdania ako národného sviatku a podporovala dokončenie pamätníka na Bunker Hill. Zomrela v roku 1879 ako jedna z najvplyvnejších amerických žien 19. storočia. No paradoxne — svet si ju pamätá najmä pre príbeh dievčatka a baránka.
1930 — Angličanka, ktorá sama doletela na koniec sveta
Britská pilotka Amy Johnson pristála 24. mája 1930 v austrálskom Darwine a zapísala sa do dejín letectva ako prvá žena, ktorá absolvovala sólový let z Anglicka do Austrálie. Bola to výnimočná cesta — tisíce kilometrov nad moriami, púšťami a džungľami v dobe, keď letectvo bolo stále mladým a nebezpečným odvetvím.
Johnson, narodená v roku 1903, sa stala symbolom odvahy a emancipácie. Jej let inšpiroval celú generáciu žien. Tragicky zahynula v roku 1941, keď jej lietadlo spadlo do ústia rieky Temža za dodnes nie celkom objasnených okolností počas služby v pomocnom leteckom zbore.
1941 — Bismarck potápa Hood v Dánskom prielive
Najdramatickejšia udalosť tohto dňa sa odohrala 24. mája 1941 uprostred studeného Severného Atlantiku. Nemecká bitevná loď Bismarck potopila britský bitevný krížnik HMS Hood v bitke v Dánskom prielive. Bol to šok, ktorý otriasol celou Britániou.
Bismarck bola prvou loďou svojej triedy, postavenou pre nacistickú Kriegsmarine. Pomenovaná po kancelárovi Ottovi von Bismarckovi, vznikala v hamburských lodeniciach Blohm & Voss. Kýl položili v júli 1936, na vodu ju spustili vo februári 1939 a do služby zaradili v auguste 1940. Spolu so sesterskou loďou Tirpitz patrili medzi najväčšie bitevné lode, aké kedy postavili.
Hood bol pýchou Royal Navy — a jeho strata s väčšinou posádky bola pre Britov zdrvujúca rana. Britské námorníctvo okamžite vyslalo za Bismarckom rozsiahlu poľovačku, ktorá sa skončila o tri dni neskôr jeho potopením. No 24. máj 1941 patril Bismarcku — a zostáva pripomienkou ničivej sily námornej vojny.
Dvadsiaty štvrtý máj tak spája udalosti zdanlivo nesúvisiace — detskú riekanku s námornou tragédiou, írsku revolúciu s leteckým rekordom. Všetky však majú jedno spoločné: každá z nich zanechala v dejinách stopu, ktorá pretrváva dodnes.