Dvadsiaty piaty máj priniesol dejinám momenty, v ktorých sa lámal osud jednotlivcov aj celých národov. Od publikovania vizionárskych básní cez politické procesy až po vojnové operácie — tento dátum si zaslúži pozornosť.
1803: Dva velikáni sa narodili v ten istý deň
Rok 1803 bol na 25. mája mimoriadne štedrý. Svet v tento deň dostal dvoch mužov, ktorí zanechali nezmazateľnú stopu v anglosaskom písomníctve a myslení.
Edward Bulwer-Lytton sa narodil ako budúci anglický spisovateľ, dramatik a politik. Jeho kariéra bola pozoruhodne mnohostranná — v parlamente pôsobil najprv ako whig v rokoch 1831 až 1841, neskôr ako konzervatívec od roku 1851 do 1866. Zastával funkciu ministra pre kolónie, v rámci ktorej vybral Richarda Clementa Moodyho na založenie Britskej Kolumbie. V roku 1866 bol povýšený do šľachtického stavu ako barón Lytton z Knebworthu. Zomrel v roku 1873.
V ten istý deň sa na druhej strane Atlantiku narodil Ralph Waldo Emerson — americký esejista, básnik, filozof a kazateľ, ktorý sa stal vedúcou postavou transcendentalistického hnutia v polovici 19. storočia. Emerson bol zástancom individualizmu a kritického myslenia. Nemecký filozof Friedrich Nietzsche sa naňho odvolával ako na inšpiráciu. Emerson bol zároveň abolicionistom, čo v jeho dobe nebolo samozrejmosťou. Zomrel v roku 1882.
Dva kontinenty, dva myslitelia, jeden dátum narodenia.
1816: Coleridge vydal básne, ktoré definovali romantizmus
Dvadsiateho piateho mája 1816 vyšli tlačou básne Kubla Khan a Christabel od anglického básnika Samuela Taylora Coleridgea. Coleridge, narodený v roku 1773, nebol len básnik — bol literárny kritik, filozof a teológ. Spolu s priateľom Williamom Wordsworthom patril k zakladateľom romantického hnutia v Anglicku a k tzv. Jazerným básnikom (Lake Poets). Spolupracoval aj s Charlesom Lambom, Robertom Southeym a Charlesom Lloydom.
Publikácia týchto dvoch básní je jedným z míľnikov anglickej literatúry. Kubla Khan sa stal symbolom romantickej imaginácie, Christabel zas ukážkou toho, ako môže poézia narúšať hranice žánrov. Coleridge zomrel v roku 1834, no jeho vplyv na európsku literatúru pretrváva dodnes.
1849: Smrť generála, podľa ktorého pomenovali Durban
V roku 1849 zomrel Benjamin D'Urban, britský generál a koloniálny správca, narodený v roku 1777. D'Urban v hodnosti generálporučíka slúžil na viacerých postoch, no najznámejším sa stal vďaka svojej pohraničnej politike počas pôsobenia ako guvernér Kapskej kolónie. Pôsobil aj ako guvernér Britskej Guyany.
Jeho odkaz je dodnes viditeľný na mape — juhoafrické mesto Durban, tretie najväčšie v krajine, nesie práve jeho meno.
1895: Oscar Wilde odsúdený na dva roky ťažkých prác
Jeden z najtemnejších dní v dejinách literatúry. Dvadsiateho piateho mája 1895 sudca Alfred Wills odsúdil Oscara Wildea na dva roky ťažkých prác za „hrubú nemravnosť" (gross indecency).
Wilde, írsky spisovateľ, básnik a dramatik narodený v roku 1854, bol v tom čase na vrchole slávy. V priebehu osemdesiatych rokov 19. storočia experimentoval s rôznymi literárnymi štýlmi, no začiatkom deväťdesiatych rokov sa stal jedným z najpopulárnejších a najvplyvnejších dramatikov v Londýne. Bol kľúčovou postavou estetizmu a považujú ho za najväčšieho dramatika viktoriánskej éry.
Rozsudok znamenal jeho spoločenský a osobný pád. Wilde zomrel v roku 1900, päť rokov po odsúdení, zlomený a zbavený ilúzií. Proces proti nemu zostáva symbolom homofóbnej justície 19. storočia — a pripomienkou, aké krehké je postavenie umelca v spoločnosti, ktorá si nárokuje právo súdiť jeho súkromie.
1936: Štrajk v Remington Rand a zrod únikovej taktiky
Zamestnanci americkej spoločnosti Remington Rand začali 25. mája 1936 štrajk, ktorý trval jedenásť mesiacov. Remington Rand bol v tom čase významný americký výrobca kancelárskej techniky — pôvodne písacích strojov, neskôr aj počítačov radu UNIVAC. Spoločnosť vznikla v roku 1927 zlúčením viacerých firiem a sídlila v budove na 315 Park Avenue South v New Yorku.
Počas štrajku vedenie firmy vyvinulo praktiky na potlačenie odborov, ktoré sa neskôr stali predmetom odborárskych aj právnych debát v celých Spojených štátoch. Tento štrajk nebol len pracovným sporom jednej firmy. Bol laboratóriom, v ktorom sa testovali metódy boja proti organizovanej pracovnej sile.
1944: Operácia Rösselsprung — pokus zabiť Tita
V roku 1944 spustili Wehrmacht a jeho kolaborantskí spojenci operáciu Rösselsprung — vojenský útok, ktorého cieľom bola likvidácia juhoslovanského vodcu partizánskeho odboja Josipa Broza Tita.
Wehrmacht, zjednotené ozbrojené sily nacistického Nemecka existujúce od roku 1935 do 1945, tvorili tri zložky: Heer (pozemné vojsko), Kriegsmarine (námorníctvo) a Luftwaffe (letectvo). Označenie Wehrmacht nahradilo predchádzajúci termín Reichswehr a bolo prejavom snahy nacistického režimu o znovuvyzbrojenie Nemecka nad rámec Versailleskej zmluvy.
Operácia zlyhala. Tito prežil, partizánsky odboj pokračoval a tento neúspech sa stal ďalším v rade strategických prehier, ktoré oslabovali nemeckú pozíciu na Balkáne.
Dvadsiaty piaty máj je dátum kontrastov: básne a rozsudky, narodenia a úmrtia, štrajky a vojenské operácie. Každá z týchto udalostí pripomína, že dejiny nie sú lineárnym príbehom — sú súčtom rozhodnutí, náhod a ich dôsledkov.