Dátum, ktorý si história značí skôr prachom a krvou, má aj svoju kultúrnu stopu — stačí pozrieť sa pozornejšie.
Jana z Arku: hrdinka, ktorú si prisvojilo umenie
23\. mája 1430 burgundské vojská zajali Janu z Arku pri obliehaní Compiègne. Samotný fakt — mladá žena v brnení padne do rúk nepriateľa — by stačil na kroniku. No z Jany sa stal jeden z najčastejšie stvárnených motívov západnej kultúry vôbec. Jej príbeh inšpiroval Schillera k dráme, Verdiho k opere, Marka Twaina k románu, Dreyera k nemému filmu, ktorý dodnes figuruje v kánonoch filmovej kritiky. Compiègne bol začiatok konca jej života — a zrod nesmrteľného literárneho a filmového mýtu.
Margaret Fuller: prvá medzi prvými
Presne o 380 rokov neskôr, 23. mája 1810, sa narodila Margaret Fuller — americká novinárka, kritička, prekladateľka a aktivistka za práva žien. Bola prvou americkou vojnovou spravodajkyňou a prvou ženou, ktorá sa v USA živila ako recenzentka kníh na plný úväzok. Jej kniha Woman in the Nineteenth Century sa považuje za prvé veľké feministické dielo v Spojených štátoch. Fuller patrila k transcendentalistickému hnutiu — pohybovala sa v kruhoch Emersona a Thoreaua. No jej hlas bol odlišný: vecnejší, politickejší, menej ochotný zmierovať sa s frázami o rovnosti, ktoré neplatili pre polovicu populácie. Zomrela v roku 1850, len štyridsaťročná.
Vojny a pápeži prídu a odídu. No text, ktorý zmení spôsob, akým ľudia uvažujú o sebe samých — ten pretrváva. Fuller to vedela. Jana z Arku sa o tom nikdy nedozvedela — no umenie to za ňu povedalo stokrát.