Dvadsiatytretí máj pripomína, že aj zdanlivo vzdialené udalosti mali na slovenské územie dosah — niekedy priamy, inokedy sprostredkovaný, no vždy reálny.

Jana z Arku a kráľ, čo sedel v Bratislave

1430 — Burgundské jednotky zajali Janu z Arku pri obliehaní Compiègne. Storočná vojna bola v tom čase európskou záležitosťou a jeden z jej kľúčových hráčov mal so Slovenskom veľa spoločné: Žigmund Luxemburský, uhorský kráľ a rímsky cisár, sa aktívne zapájal do európskej veľkej politiky vrátane koncilu v Kostnici. Bratislavský hrad bol jedným z jeho sídel. Francúzsky konflikt formoval mocenskú rovnováhu, od ktorej záviselo aj Uhorsko — a teda aj slovenské stolice.

Pápež Paul IV. a turecký tieň nad Slovenskom

1555 — Gian Pietro Carafa sa stal pápežom Pavlom IV. Pre slovenské územie bol tento rok mimoriadne konkrétny: Osmanská ríša ovládala veľkú časť Uhorska a Bratislava bola od roku 1536 korunovačným mestom uhorských kráľov práve preto, že Budín padol do tureckých rúk. Každý nový pápež znamenal novú kalkuláciu — pošle Rím pomoc proti Turkom, alebo sa zamotá do talianskych vojen? Pavol IV. si zvolil druhé. Slovenské pohraničie zostalo odkázané samo na seba.

Ramillies a Rákociho povstanie

1706 — Vojská Veľkej aliancie rozprášili francúzsko-španielsko-bavorskú armádu pri Ramillies v dnešnom Belgicku. Na Slovensku v tom istom čase zúrilo Rákociho povstanie (1703–1711). Habsburgovci bojovali na dvoch frontoch: na západe proti Francúzsku, na východe proti uhorským povstalcom. Bitka pri Ramillies Viedni uvoľnila ruky — víťazstvo v Nizozemsku jej umožnilo presunúť pozornosť a zdroje na potlačenie povstania, ktoré sa priamo dotýkalo slovenských miest a dedín.

Napoleonov tieň a smrť generála Duroca

1813 — Pri Markersdorfe padol generál Géraud Duroc, Napoleonov najbližší dôverník, prezývaný „Napoleonov tieň". Pre Slovensko neboli napoleonské vojny abstrakciou: v roku 1805 sa pri neďalekom Slavkove odohrala bitka troch cisárov a Bratislavský mier — podpísaný priamo v Primaciálnom paláci — prekrojil mapu Európy. Durocova smrť v roku 1813 signalizovala blížiaci sa koniec éry, ktorá Bratislavu nakrátko postavila do centra kontinentálnej diplomacie.

Slováci v americkej občianskej vojne

1862 — Konfederačné jednotky pod velením Stonewall Jacksona zvíťazili v bitke pri Front Royal vo Virgínii. V radoch Únie bojovali aj slovenskí prisťahovalci, ktorí odchádzali za oceán od 40. rokov 19. storočia. Vojna sa ich týkala osobne — mnohí narukovali do unionistických jednotiek. Zároveň prebiehalo na Slovensku vlastné národné prebúdzanie: v tom istom roku 1862 bolo založené Matica slovenská v Martine, jeden z najdôležitejších momentov slovenského národného hnutia.

Žiadna z týchto udalostí sa neodohrala na slovenskom území. No každá z nich pohnula silami, ktoré Slovensko formovali — od osmanského ohrozenia cez habsburskú politiku až po vlny vysťahovalectva. Dejiny nikdy neboli len o tých, čo bojovali. Boli aj o tých, čo niesli následky.