Compiègne leží na rieke Oise, necelých osemdesiat kilometrov severovýchodne od Paríža. Dnes pokojné mesto v departemente Oise. No 23. mája 1430 sa tu odohral jeden z najdramatickejších zvratov Storočnej vojny — burgundské jednotky zajali Janu z Arku.
Základné fakty. Storočná vojna (1337 – 1453) nebola len anglicko-francúzskym konfliktom. Bola aj francúzskou občianskou vojnou. Burgundsko stálo na anglickej strane a práve burgundské sily pri obliehaní Compiègne chytili devätnásťročnú veliteľku, ktorá predtým obrátila priebeh celej vojny. Z Compiègne viedla cesta k procesu v Rouene a k hranici.
Historický kontext. Obliehanie Compiègne bolo súčasťou burgundského tlaku na mestá lojálne francúzskemu kráľovi Karolovi VII. Jana z Arku sa pokúsila o výpad proti obliehateľom. Pri ústupe späť do mesta ju burgundskí vojaci odrezali od brány. Zajali ju a neskôr predali Angličanom.
Málo známe zaujímavosti. Compiègne sa do dejín zapísalo opakovane — mesto bolo sídlom kráľovských rezidencií od merovejovskej éry. Storočná vojna vyrástla z feudálnych sporov o Akvitánske vojvodstvo a z nároku anglického kráľa Eduarda III. na francúzsky trón. Postupne prerástla do širšieho vojenského, ekonomického a politického zápasu, ktorý vtiahol celú západnú Európu. Compiègne stálo v jeho epicentre — strategická pozícia na Oise z neho robila kľúč k Parížu.
Dnes o tom svedčí len socha Jany z Arku pri mestskej bráne. Brána, ktorá sa za ňou 23. mája 1430 zavrela.