Posledný deň mája sa v dejinách opakuje ako dátum násilných zvratov a monumentálnych dokončení. Od antického Ríma cez napoleonské bojiská až po britskú Indiu — 31. máj pripomína, že história nepozná pokojné dni.

455 — Rím bez cisára: Petronius Maximus zabitý vlastným ľudom

Keď sa v roku 455 k bránam Ríma blížili Vandáli, cisár Západorímskej ríše Petronius Maximus sa rozhodol urobiť to, čo sa od vládcu neočakáva — utiecť. Rímsky dav mu to nedovolil. Rozvášnený zástup ho ukameňoval ešte predtým, než stihol opustiť mesto.

Vandáli boli germánskym kmeňom, ktorý rímski autori spomínali už v prvom a druhom storočí. Ich význam však narástol najmä od neskorého druhého storočia, počas turbulentných markomanských vojen, keď sa Hasdingovia — jedna z vandálskych vetiev — postavili na stranu Rimanov výmenou za územie. O niekoľko storočí neskôr už Vandáli stáli pred bránami samotného Ríma nie ako spojenci, ale ako dobyvatelia. Smrť Petronia Maxima bola len predohrou k plieneniu, ktoré nasledovalo. Samotné slovo „vandalizmus" dodnes nesie ich meno.

1809 — Smrť maršala Lannesa: Napoleon stráca najbližšieho druha

Jean Lannes, 1. vojvoda z Montebella a knieža zo Siewierza, zomrel 31. mája 1809 vo veku 40 rokov. Bol jedným z maršalov Prvého francúzskeho cisárstva a veteránom revolučných aj napoleonských vojen.

Lannes nebol len vojenský veliteľ — považovali ho za jedného z mála mužov, ktorí si s Napoleonom tykali. Jeho kariéra siahala od revolučných bojov až po najväčšie bitky cisárstva. Smrť na následky zranení z bitky pri Aspern-Essling pripravila Francúzsko o jedného z najschopnejších generálov svojej doby. Narodil sa v roku 1769 — v tom istom roku ako Napoleon.

1812 — Narodenie Roberta Torrensa: Budúci tvorca pozemkového systému

V Írsku sa 31. mája 1812 narodil Robert Richard Torrens, muž, ktorý sa mal stať jednou z kľúčových postáv ranej histórie Južnej Austrálie. Po presťahovaní do Londýna v roku 1836 sa zapojil do budovania novej kolónie. V roku 1840 emigroval do Južnej Austrálie, kde získal pozíciu v štátnej správe.

Torrens zastával funkciu koloniálneho pokladníka a generálneho registrátora v rokoch 1852 až 1857 a následne sa stal tretím premiérom Južnej Austrálie. Okrem politickej kariéry sa preslávil ako spisovateľ a pozemkový reformátor. Jeho systém registrácie pôdy sa neskôr rozšíril do celého sveta. Zomrel v roku 1884.

1815 — Adye Douglas: Kriketista, právnik, premiér

O tri roky neskôr, 31. mája 1815, sa narodil Adye Douglas — muž, ktorého životopis pripomína skôr viktoriánsky román než politickú biografiu. Anglický rodák, ktorý sa stal austrálskym právnikom, prvotriednym kriketistom a napokon aj politikom.

Douglas odohral jeden zápas za Tasmániu v prvotriednom krikete, no jeho hlavným ihriskom sa stala politická aréna. Ako 15. premiér Tasmánie vládol od 15. augusta 1884 do 8. marca 1886. Dožil sa 91 rokov a zomrel v roku 1906 — v ére, ktorá sa od jeho detstva zmenila na nepoznanie.

1862 — Bitka pri Seven Pines: Konfederácia stráca veliteľa

Americká občianska vojna mala 31. mája 1862 jednu zo svojich kľúčových epizód. Konfederačné jednotky pod velením Josepha E. Johnstona a Gustava Woodsona Smitha narazili na unionistické sily vedené Georgeom B. McClellanom.

G. W. Smith bol kariérnym dôstojníkom armády Spojených štátov, veteránom mexicko-americkej vojny a civilným inžinierom, ktorý sa pridal ku Konfederácii v hodnosti generálmajora. Keď bol Johnston v bitke pri Seven Pines ranený, Smith nakrátko prevzal velenie nad Armádou Severnej Virgínie — od 31. mája do 1. júna 1862. Potom velenie prebral muž, ktorého meno sa stalo synonymom Konfederácie: Robert E. Lee. Bitka pri Seven Pines tak paradoxne položila základy pre Leeho vzostup.

1890 — Ulmský münster: Najvyššia veža kresťanstva dokončená

Po stáročiach výstavby dokončili 31. mája 1890 v nemeckom Ulme Ulmský münster — gotický chrám Evanjelickej cirkvi v Nemecku, ktorý sa stal najvyššou cirkevnou budovou na svete. Jeho veža meria 161,53 metra.

V čase dokončenia to bola štvrtá najvyššia stavba na svete. Münster dodnes zostáva druhou najvyššou cirkevnou budovou na planéte. Pre mesto Ulm v Bádensku-Württembersku sa stal symbolom, ktorý definuje jeho siluetu. Stavba, začatá v stredoveku, dosiahla svoj vrchol — doslova — až na sklonku 19. storočia.

1935 — Balúčistán v troskách: Zemetrasenie zabíja desaťtisíce

Najtragickejšia udalosť tohto dňa sa odohrala 31. mája 1935. Zemetrasenie o magnitúde 7,7 zasiahlo Balúčistán v Britskej Indii — územie, ktoré je dnes súčasťou Pakistanu. Zahynulo medzi 30 000 a 60 000 ľudí.

Balúčistán bol provinciou Britskej Indie, zriadenou v roku 1876 ako súčasť Balúčistánskej agentúry. Po vzniku Pakistanu sa územie pripojilo k novému štátu a v roku 1955 zaniklo v rámci schémy „One Unit", ktorá zlúčila západopakistanské provincie. Zemetrasenie z roku 1935 zostáva jednou z najničivejších prírodných katastrof v dejinách subkontinentu — a pripomienkou, že v seizmicky aktívnych oblastiach sa história meria aj v stupňoch Richterovej škály.

Tridsiaty prvý máj. Deň cisárov aj zemetrasení, maršalov aj münstrov. História si nevyberá.