30. máj v dejinách priniesol prestrelky, zákony, ktoré rozpútali občiansku vojnu, a poslednú lúpež dostavníka v americkom Divokom západe. Narodil sa otec revolučného anarchizmu aj britský generál, zomrel škótsky polyhistor. A z Liverpoolu vyplávala loď, ktorá slúžila dve svetové vojny.

1806 – Smrteľný duel budúceho prezidenta

Tridsiaty máj 1806 sa stal osudným pre Charlesa Dickinsona — amerického právnika, plantážnika, obchodníka s otrokmi a povestného strelca. Zabil ho budúci prezident Spojených štátov Andrew Jackson.

Spor medzi oboma mužmi sa ťahal dlhšie, a jeho korene siahali k nezhode okolo koňa, ktorého Jackson vlastnil. Dickinsona považovali za vynikajúceho strelca, no v súboji to nestačilo. Jackson ho zasiahol do hrude. Zranení boli obaja, ale Dickinson strelné zranenie neprežil — zomrel vo veku dvadsaťšesť rokov.

Pre Jacksona to nebol ojedinelý násilný incident. Muž, ktorý sa neskôr stal siedmym prezidentom USA, bol známy prudkou povahou a ochotou riešiť konflikty zbraňou. Dickinsonova smrť však zostala jednou z najznámejších epizód jeho búrlivého života pred vstupom do Bieleho domu.

1814 – Narodil sa Michail Bakunin

V ten istý deň, o osem rokov neskôr, prišiel na svet Michail Alexandrovič Bakunin — ruský revolučný anarchista a politický filozof, jedna z najvplyvnejších postáv anarchistického hnutia vôbec.

Bakunin sa stal ústrednou postavou revolučného socializmu, sociálneho anarchizmu a kolektivistického anarchizmu. Jeho povesť revolucionára z neho urobila jedného z najznámejších ideológov v Európe, s výrazným vplyvom medzi radikálmi na celom kontinente. Zomrel v roku 1876, no jeho myšlienky formovali politické hnutia ešte dlho po jeho smrti — od robotníckych organizácií po revolúcie dvadsiateho storočia.

1819 – Narodil sa generál McMurdo

Tridsiateho mája 1819 sa narodil William Montagu Scott McMurdo, britský armádny dôstojník, ktorý dosiahol hodnosť generála. McMurdo slúžil v Indii, počas krymskej vojny pomáhal riadiť vojenskú železnicu a neskôr viedol rôzne skupiny dobrovoľníkov spolupracujúcich s armádou. Za svoje zásluhy ho povýšili do rytierskeho stavu. Zomrel v roku 1894.

1832 – Zomrel James Mackintosh

V roku 1832 v tento deň zomrel Sir James Mackintosh — škótsky právnik, politik strany Whigov a historik. Mackintosh bol mužom mimoriadne širokých záujmov. Vyštudoval medicínu aj právo, pracoval ako novinár, sudca, správca, profesor, filozof a politik. Narodil sa v roku 1765 a celý život osciloval medzi akademickým svetom a verejným životom. Jeho kariéra je príkladom intelektuálnej všestrannosti, aká bola v osemnástom a devätnástom storočí ešte možná — a dnes je takmer nemysliteľná.

1854 – Zákon, ktorý priblížil občiansku vojnu

Tridsiateho mája 1854 vstúpil do platnosti Kansas-Nebraska Act — zákon, ktorý vytvoril teritóriá Kansas a Nebraska a umožnil ich osadníkom rozhodnúť o otázke otroctva. Návrh pripravil demokratický senátor Stephen A. Douglas. Schválil ho 33. Kongres Spojených štátov a podpísal prezident Franklin Pierce.

Douglas chcel sprístupniť nové územia na osídlenie a uľahčiť výstavbu transkontinentálnej železnice. Dôsledky však boli ďalekosiahlejšie, než si vtedy ktokoľvek uvedomoval. Zákon fakticky zrušil Missourský kompromis z roku 1820, ktorý reguloval rozširovanie otroctva na nových územiach. Otvoril dvere krvavým zrážkam v Kansase — obdobiu známemu ako „Bleeding Kansas" — a prehĺbil priepasť medzi Severom a Juhom. O sedem rokov neskôr vypukla občianska vojna.

1899 – Posledná lúpež dostavníka

Na sklonku devätnásteho storočia, keď éra Divokého západu už dožívala, spáchala Pearl Hart jednu z posledných zaznamenaných lúpeží dostavníka v dejinách Spojených štátov. Hart bola Kanaďanka, ktorá sa presťahovala do Ameriky a vstúpila do análov kriminálnej histórie — predovšetkým preto, že bola žena.

Banditky boli v americkom Divokom západe vzácnosťou a Hartovej pohlavie dodalo prípadu mediálnu príťažlivosť, ktorá ďaleko presiahla závažnosť samotného činu. Podrobnosti jej života sú dodnes nejasné — dostupné správy si navzájom odporujú. Isté je jedno: Hart sa stala symbolom doby, ktorá sa práve končila.

1914 – Aquitania vyplávala na prvú plavbu

Poslednou veľkou udalosťou tohto dňa je odchod lode RMS Aquitania z Liverpoolu na jej prvú plavbu do New Yorku 30. mája 1914. Aquitania bola britský oceánsky parník prevádzkovaný spoločnosťou Cunard Line. Navrhol ju Leonard Peskett, postavila ju lodenica John Brown & Company v škótskom Clydebanku. Na vodu ju spustili 21. apríla 1913.

Aquitania sa zapísala do histórie ako posledný prežívajúci oceánsky parník so štyrmi komínmi. Získala titul Royal Mail Ship — rovnako ako mnohé ďalšie lode Cunardu, keďže prepravovala kráľovskú poštu. Slúžila od roku 1914 do roku 1950 — prežila obe svetové vojny a stala sa jednou z najdlhšie slúžiacich lodí svojej triedy.

Tridsiaty máj je dňom súbojov, zákonov s nepredvídanými následkami a odchodov — na Divoký západ, na more aj z tohto sveta. Každá z týchto udalostí pripomína, že dejiny zriedka postupujú podľa plánu tých, ktorí ich tvoria.