Lannes zomrel na dohľad od Prešporka
Najsilnejšia slovenská stopa tohto dňa vedie do roku 1809. Maršal Jean Lannes, vojvoda z Montebella a jeden z najschopnejších Napoleonových veliteľov, zomrel 31. mája na následky zranení z bitky pri Aspern-Esslingu. Tá sa odohrala 21.–22. mája len niekoľko kilometrov od Prešporka — dnešnej Bratislavy — na dunajských ostrovoch oproti Viedni.
Napoleon v tom čase využíval Bratislavu ako zásobovaciu základňu. Mesto žilo v rytme vojny: francúzski vojaci v uliciach, delostrelectvo na hradnom kopci, pontónové mosty cez Dunaj. Lannesova smrť zasiahla cisára osobne — podľa dobových záznamov plakal nad jeho lôžkom. Pre obyvateľov Prešporka to bol ďalší dôkaz, že napoleonské vojny neboli vzdialeným konfliktom, ale realitou za mestskou bránou.
Vandali, ktorí prešli aj našimi kotlinami
V roku 455 rímsky cisár Petronius Maximus zahynul pod kameňmi davu, keď sa Vandali blížili k Rímu. Tieto germánske kmene poznalo aj územie dnešného Slovenska — počas sťahovania národov v 4.–5. storočí prechádzali cez stredný Dunaj a Karpatskú kotlinu smerom na západ a neskôr do severnej Afriky. Ich prechod bol súčasťou vlny, ktorá definitívne rozložila rímsky limes na Dunaji — hranicu, ktorá po stáročia formovala osud nášho regiónu.
Gotická veža v Ulme a dunajské spojenie
Dokončenie Ulmského münsteru v roku 1890 — s vežou vysokou 161,53 metra, vtedy štvrtou najvyššou stavbou sveta — pripomína, že Ulm leží na tom istom Dunaji ako Bratislava. Dunaj bol po stáročia dopravnou tepnou, po ktorej plynuli nielen tovary, ale aj architektonické vplyvy. Gotika sa šírila práve podunajskou cestou a formovala stavby od Ulmu cez Viedeň až po bratislavský Dóm sv. Martina.
Slováci v americkej občianskej vojne
31. mája 1862 sa pri Seven Pines stretli konfederačné a úniové vojská. V radoch Únie bojovali aj stovky prisťahovalcov zo Slovenska — väčšinou baníci a robotníci z Horného Uhorska, ktorí odišli za lepším životom a skončili v zákopoch Virgínie. Bitka, v ktorej konfederačného generála Johnstona ranili a velenie nakrátko prevzal G. W. Smith, bola pre nich krvavou skúškou lojality voči novej vlasti.
Zemetrasenie v Balúčistáne — echo až v Prešporku
Zemetrasenie o sile 7,7 v roku 1935 v Balúčistáne zabilo 30 000 až 60 000 ľudí. Správy o katastrofe sa dostali aj do slovenských novín. V medzivojnovom Československu tlač pozorne sledovala dianie v Britskej Indii, keďže koloniálna politika patrila medzi kľúčové témy európskej diplomacie.
Každý z týchto dátumov potvrdzuje jedno: slovenské dejiny nikdy neboli izolované. Dunaj, migrácia, vojny aj emigrácia nás vždy spájali so svetom — aj keď sme stáli na jeho okraji.