Tretí jún nepatrí medzi veľké dátumy dejín vedy. No udalosti, ktoré sa v tento deň odohrali, majú s vedou viac spoločného, než sa zdá na prvý pohľad — len nie vždy v pozitívnom zmysle.

Kartografia ako nástroj diplomacie (1326)

Zmluva z Novgorodu, ktorá v roku 1326 vytýčila hranicu medzi Nórskom a Novgorodskou republikou vo Finnmarku, bola jedným z najstarších pokusov o systematické vymedzenie územia v arktických oblastiach. V 14. storočí neexistovali presné mapy severu — dohodnutá hranica sa opierala o prírodné orientačné body, ústia riek a pohoria. Bola to kartografia bez máp: terénna geodézia v krajine, kde sa polárna noc stretáva s tundrou.

Madagaskarský plán a pseudovedecké základy (1940)

Franz Rademacher predložil 3. júna 1940 návrh na deportáciu európskych Židov na Madagaskar. Plán sa tváril racionálne — operoval s logistikou námornej prepravy, tropickou geografiou, kapacitou ostrova. V skutočnosti stál na rasovej pseudovede, ktorá v nacistickom Nemecku nahradila biológiu. Projekt sa nikdy neuskutočnil; po páde Francúzska zostal na papieri a neskôr ho nahradilo „konečné riešenie". Je pripomienkou toho, ako sa jazyk vedy dá zneužiť na maskovanie barbarstva.

Faidherbe — vojak, ktorý kopal v piesku (1818)

Louis Faidherbe nebol len koloniálny guvernér Senegalu a tvorca senegalských strelcov. Bol aj amatérsky archeológ a etnograf. Počas pôsobenia v západnej Afrike dokumentoval megalitické pamiatky, zberal artefakty a publikoval o jazykoch regiónu. Jeho vedecká práca bola neoddeliteľná od koloniálneho kontextu — poznatky slúžili správe nad ovládnutým územím. Typický prípad 19. storočia, keď sa výskum a podmanenie prelínali.

Karamzin a systém poznania (1826)

Nikolaj Karamzin, ktorý 3. júna 1826 zomrel, nebol prírodovedec. Ale jeho dvanásťzväzková História ruského štátu zaviedla do ruskej historiografie metódu — kritickú prácu s prameňmi, overovanie faktov, systematické poznámky pod čiarou. V čase, keď sa história len pomaly oddeľovala od literatúry, Karamzin presadzoval to, čo dnes považujeme za samozrejmosť: tvrdenie musí mať dôkaz.

Veda sama o sebe nie je dobrá ani zlá. Tretí jún to ukazuje s neútešnou jasnosťou — od arktickej geodézie cez koloniálnu archeológiu až po pseudovedu v službe genocídy. Rozhodujúce nebolo poznanie, ale kto ho držal v rukách.