Tretí jún nie je dátum, ktorý by sa zvyčajne spájal s veľkými kultúrnymi udalosťami. No pri bližšom pohľade ponúka príbehy, ktoré literatúru a umenie formovali nepriamo — cez ľudské osudy.
Karamzin — zakladateľ ruskej literárnej tradície
3. júna 1826 zomrel Nikolaj Michajlovič Karamzin, ruský historik, spisovateľ, básnik a kritik. Jeho meno je neoddeliteľne späté s monumentálnymi Dejinami ruského štátu — dvanásťzväzkovým dielom, ktoré sa stalo základným kameňom ruskej národnej historiografie. Karamzin však nebol len archivár faktov. Bol spisovateľom, ktorý ruskej próze vtlačil literárnu formu, a kritikom, ktorý posúval hranice toho, čo ruská slovesnosť dokázala.
Narodil sa v roku 1766 a šesťdesiat rokov jeho života zanechalo stopu, z ktorej čerpali generácie po ňom.
Veta, ktorá prežila súdnu sieň
Iný príbeh z tohto dňa síce nepatrí do kategórie umenia, no jeho jazyk áno. V roku 1921 stanul pred súdom Soghomon Tehlirian za zabitie Talaata Pašu — bývalého veľkovezíra Osmanskej ríše a hlavného architekta arménskej genocídy — v Berlíne. Pred porotou vyslovil vetu, ktorá sa zapísala do kolektívnej pamäti:
> „Zabil som človeka, ale nie som vrah."
Porota ho oslobodila. Tá jedna veta — strohá, presná, neznesiteľne ľudská — dodnes rezonuje v arménskej literatúre, divadle aj filme. Nie je to beletria. Je to svedectvo, ktoré sa stalo kultúrnym dedičstvom celého národa.
Tretí jún nám nepriniesol premiéru ani debut. Priniesol niečo vzácnejšie — slová, ktoré pretrvali.