Deviaty jún patrí vede aj tam, kde by ju človek nehľadal — od tlačiarenského lisu cez ručný vozík až po ďalekohľad namierený na bod, kde mal byť len prázdny vesmír.
Neptún na objednávku
V tento deň roku 1812 sa v nemeckom Radise narodil astronóm Johann Gottfried Galle. O 34 rokov neskôr, 23. septembra 1846, urobil niečo dovtedy nevídané: spolu so študentom Heinrichom d'Arrestom ako prvý na svete vizuálne identifikoval planétu Neptún z berlínskeho observatória. Nebolo to náhodné objavenie. Francúzsky matematik Urbain Le Verrier vypočítal predpokladanú polohu neznámeho telesa čisto na základe gravitačných porúch dráhy Uránu — a súradnice poslal Gallemu. Ten planétu našiel v tú istú noc, takmer presne na predpovedanom mieste. Bol to triumf newtonovskej mechaniky: matematika dokázala predpovedať existenciu objektu, ktorý nikto predtým nevidel.
Galle sa dožil 97 rokov — zomrel až v roku 1910 — a bol svedkom toho, ako sa z jeho jedného pozorovania stala učebnicová ukážka sily teoretickej fyziky.
Tlačiarenský lis ako nebezpečná technológia
O tri storočia skôr, v roku 1523, dostal parížsky tlačiar Simon de Colines pokutu za to, že bez povolenia Sorbonny vytlačil biblický komentár Jacquesa Lefèvra d'Étaples. Colines nebol hocikto — počas kariéry vydal vyše 700 edícií, navrhoval vlastné typy písma a patril medzi priekopníkov francúzskej renesančnej typografie. Jeho prípad ukazuje, že každá nová informačná technológia — vtedy kníhtlač — okamžite naráža na otázku, kto kontroluje šírenie poznania.
Inžinierstvo núdze
Keď 9. júna 1856 vyrazila z Iowa City prvá skupina mormónskych presídlencov s ručnými vozíkmi smerom k Salt Lake City, nešlo len o vieru. Bola to logistická operácia: za 48 dní prekonať stovky míľ s minimálnym vybavením. Ručný vozík bol technologickým kompromisom — lacnejší než volský záprah, ale závislý od ľudskej sily. Migrácia pokračovala až do roku 1860 a stala sa jedným z najväčších organizovaných peších presunov v severoamerickom 19. storočí.
Dickens a sériová výroba literatúry
Deviateho júna 1870 zomrel Charles Dickens. S vedou ho spája viac, než sa zdá. Dickens bol priekopníkom sériového publikovania — jeho romány vychádzali po častiach v periodikách, čo bol priamy dôsledok lacnej masovej tlače a poštovej distribúcie. Industrializácia výroby papiera a zdokonalenie rotačných lisov urobili z literatúry tovar dostupný strednej triede. Dickens tento model využil — a svojou popularitou ho aj legitimizoval.
Veda 9. júna nie je o jednej disciplíne. Je o momente, keď výpočet potvrdí planétu, keď stroj na písmo ohrozí autoritu a keď technológia presunu rozhodne o osude tisícov ľudí.