Deviateho júna 1863 sa pri stanici Brandy v Virgínii odohrala najväčšia jazdecká bitka americkej občianskej vojny. Práve toto slovo — kavaléria — má prekvapivo dlhú cestu od antických stajní až po modernú reč.
Pôvod. Všetko sa začína neskorolatinským slovom caballus, ktoré označovalo pracovného koňa, na rozdiel od ušľachtilého equus. Slovo caballus pravdepodobne nemá indoeurópsky koreň — jazykovedci ho spájajú s predrímskymi jazykmi Pyrenejského alebo maloázijského polostrova. Z neho vzniklo talianske cavallo (kôň) a odvodené cavalleria — jazdecké vojsko.
Vývoj. V stredoveku sa talianske cavaliere (jazdec) rozšírilo do francúzštiny ako chevalier a do španielčiny ako caballero. Oba výrazy postupne prestali označovať len muža na koni. Začali znamenať rytiera, šľachtica, muža cti. Francúzske cavalerie si zachovalo vojenský význam — jednotka bojujúca na koňoch. Do strednej Európy sa slovo dostalo cez nemecké Kavallerie a do slovenčiny prešlo v tejto podobe prakticky bez zmeny.
Dnešné použitie. Moderné armády už jazdecké pluky nestavajú do boja. Napriek tomu pojem kavaléria prežíva — označuje prieskumné a rýchle úderné jednotky, hoci dnes používajú obrnené vozidlá a vrtuľníky. Americká armáda dodnes udržiava tradíciu v názvoch útvarov ako 1st Cavalry Division. V bežnej reči sa „kavaléria" objavuje v prenesenom zmysle: pomoc, ktorá prichádza v poslednej chvíli. „Prišla kavaléria" znamená nečakanú záchranu.
Jazykový fakt. Z toho istého koreňa caballus pochádza aj slovenské slovo kavalír — zdvorilý, galantný muž. Pôvodný jazdec na bojovom koni sa tak premenil na ideál spoločenského správania. A slovo kôň? To je praslovančina, úplne iný rodokmeň. Slovenčina tak má na jedného tvora dve nesúvisiace etymologické línie — domácu slovanskú a prevzatú románsku.