Alexios Apokaukos patril k najmocnejším mužom Byzantskej ríše. Zastával funkciu veľkého duka (megas doux) — veliteľa námorníctva — a fakticky riadil štát ako hlavný minister počas vlády mladého cisára Jána V. Palaiológa. Na moc sa vyšplhal vďaka patronátu Jána VI. Kantakuzena, no keď sa mu to hodilo, obrátil sa proti svojmu bývalému patrónovi a postavil sa na čelo znepriateľenej frakcie.
Dňa 11. júna 1345 sa Apokaukos vybral skontrolovať novopostavenú väznicu — bez telesnej stráže. Bolo to rozhodnutie, ktoré neprežil. Väzni ho na mieste zabili.
Irónia jeho smrti má viacero vrstiev. Muž, ktorý celú kariéru budoval na politickom manévrovaní a striedaní lojalít, napokon podcenil tých, nad ktorými mal absolútnu moc. Prehliadka väzenia bez ochrany nebola len neopatrnosť — prezrádzala aroganciu človeka presvedčeného, že sa ho nikto neodváži ohroziť. Apokaukos pritom nebol žiadny naivný úradník. Vyrástol v prostredí byzantských intríg, kde sa zrada považovala za politický nástroj, nie za výnimku.
Jeho smrť zároveň ilustruje, ako krehká bola moc v neskorej Byzancii. Ríša sa v tom čase zmietala v občianskej vojne medzi stúpencami Kantakuzena a regentskou vládou. Apokaukos bol jedným z pilierov regentského tábora — a jeho náhly koniec výrazne oslabil pozíciu tejto strany konfliktu.
Z muža, ktorý zradil svojho patróna a ovládol štátny aparát, sa stal väzeň vlastnej sebadôvery. Stačila jedna prechádzka bez stráží.