Máloktoré slovo prešlo tak dramatickým významovým oblúkom ako kolónia. Dnes ho používame na letnú detskú rekreáciu aj na parfum. Pôvodne však označovalo niečo oveľa prozaickejšie — a neskôr oveľa temnejšie.
Pôvod. Latinské colōnia pochádza od slovesa colere — obrábať, pestovať, obývať. Rímsky colonus bol roľník, osadník vyslaný obrábať pôdu na novozyskanom území. Slovo teda na začiatku nieslo prísľub úrodnej zeme a nového domova, nie podrobenie cudzích národov.
Vývoj. Stredovek pojem takmer nepoužíval. Vrátil sa až v 16. storočí, keď Španielsko, Portugalsko a neskôr Británia začali zakladať zámorské državy. Význam sa posunul: kolónia už neznamenala skupinu osadníkov, ale celé podmanené územie aj s jeho pôvodným obyvateľstvom. Presne v tomto zmysle fungovala aj Kolónia a Protektorát Keňa, britská korunná kolónia vyhlásená v roku 1920. Práve tam v roku 1923 zomrel po bičovaní svojím britským zamestnávateľom africký robotník Kitosh — prípad, ktorý bolestne odhalil, čo slovo kolónia v praxi znamenalo pre milióny ľudí.
Dnešné použitie. V slovenčine slovo žije v niekoľkých vrstvách. Letná kolónia je nevinný tábor pre deti. Kolónia mravcov opisuje biologické spoločenstvo. Kolónska voda — eau de Cologne — odkazuje na nemecký Kolín nad Rýnom, pôvodne rímsku osadu s latinským názvom Colonia Agrippina. A v politickom jazyku zostáva kolónia synonymom vykorisťovania.
Jazykový fakt. Z toho istého koreňa colere vzišli aj slová kultúra (to, čo sa pestuje — najprv doslova, potom duchovne) a kult (to, čo sa uctievalo). Obrábanie pôdy, uctievanie bohov a podmaňovanie národov — tri slová, jeden latinský koreň. Jazyk si pamätá súvislosti, ktoré by sme radšej zabudli.