Keď Charles Babbage 14. júna 1822 predložil Kráľovskej astronomickej spoločnosti návrh diferenčného stroja, použil anglické slovo engine. No slovenčina siahla po vlastnom výraze — stroj — a jeho etymológia prezrádza, ako sa ľudské myslenie o mechanizmoch menilo storočie za storočím.
Pôvod. Slovo pochádza z praslovanského *strojь, ktoré sa odvodzuje od koreňa *strojiti — pripravovať, zoraďovať, budovať. Príbuzné tvary nájdeme v češtine (stroj), poľštine (strój — odev, úbor), ruštine (строй — poriadok, systém) aj srbčine (строј). Pôvodný význam nemal nič spoločné s ozubenými kolesami či parnými piestmi. Označoval usporiadanie, zostavenie vecí do funkčného celku.
Vývoj. V stredovekej slovenčine sa stroj spájal s prípravou — vojenskou, stavebnou, organizačnou. Stroj bol plán aj jeho uskutočnenie. Až nástup mechanizácie v 18. a 19. storočí posunul význam k dnešnému jadru: zariadenie, ktoré vykonáva prácu. Babbageov diferenčný stroj — navrhnutý na automatické výpočty logaritmických tabuliek — túto premenu dokonale ilustruje. Nejde už o zostavenie ľudí, ale o zostavenie súčiastok, ktoré nahrádzajú ľudskú prácu.
Dnešné použitie. Slovo stroj je v slovenčine mimoriadne produktívne. Poznáme strojárstvo, strojvodcu, strojček, sústroj. V informatike sa ustálil počítač namiesto doslovného výpočtový stroj, no v odbornom jazyku prežíva stavový stroj, Turingov stroj či virtuálny stroj. Slovo sa vracia k Babbageovmu dedičstvu zakaždým, keď ho niekto vysloví.
Jazykový fakt. Poľské strój si dodnes zachováva archaickejší význam — odev, úbor, teda niečo, čo sa na človeka zostavuje. Slovenčina a čeština sa vybrali cestou techniky. Ten istý praslovanský koreň, dve odlišné civilizačné voľby. Jedno slovo, dvesto rokov vývoja — a od Babbageovho diferenčného stroja po smartfón vo vrecku vedie priama etymologická línia.