Lutherova bula a slovenské mestá (1520)
Najsilnejšia slovenská stopa tohto dňa siaha do roku 1520. Pápež Lev X. vydal bulu Exsurge Domine, ktorou odsúdil 41 Lutherových téz a dal mu 60 dní na odvolanie. Luther ju verejne spálil.
Pre Slovensko — vtedy Horné Uhorsko — to nebol vzdialený spor. Lutherova reformácia sa sem dostala s rýchlosťou, akú Rím nečakal. Banské mestá, slobodné kráľovské mestá, nemecké komunity v Spiši — Bardejov, Levoča, Banská Štiavnica, Kremnica, Bratislava — prijímali nové učenie medzi prvými v celom Uhorsku. Bardejov mal evanjelickú školu už v 20. rokoch 16. storočia. Bula mala Luthera umlčať. Na Slovensku spustila storočia náboženských zápasov, protireformácie a prenasledovania evanjelikov, ktoré formovali túto krajinu dodnes.
Napoleonova vojna pred bránami (1800)
Podpis Konvencie z Alessandrie 15. júna 1800 priniesol dočasný mier medzi Francúzskom a Rakúskom vo vojne druhej koalície. Pre slovenských poddaných Habsburskej ríše to znamenalo jedno: prestávku v odvodoch. Uhorské pluky — vrátane regimentov verbovaných na slovenskom území — bojovali v talianskych a nemeckých ťaženiach tejto vojny. O pár rokov neskôr Napoleon vtrhol až k Bratislave. Po bitke pri Slavkove (1805) sa Prešporský mier podpísal priamo v Primaciálnom paláci. Alessandria bola len predzvesťou.
Duluth, Minnesota: lynč a slovenské susedstvo (1920)
Tri mená: Elias Clayton, Elmer Jackson, Isaac McGhie. Traja afroamerickí cirkusoví robotníci, falošne obvinení zo znásilnenia — obvinenie lekár neskôr vyvrátil. Dav ich vytrhol z väzenia a lynčoval. Bolo 15. júna 1920.
Slovensko malo v Duluth a na minnesotskom železorudnom páse Iron Range jednu z najväčších krajanských komunít v Amerike. Tisíce Slovákov tam pracovali v baniach a oceliarňach. Žili v robotníckych štvrtiach často v tesnej blízkosti afroamerických komunít. Lynč z roku 1920 sa odohral v meste, ktoré slovenskí prisťahovalci považovali za svoj druhý domov — a stal sa jedným z najotrasnejších prípadov rasového násilia na americkom severe.
Chicago a jeho dvaja júnoví starostovia
Narodeniny Benjamina W. Raymonda (1801) a Williama B. Ogdena (1805) — tretieho a prvého starostu Chicaga — sú pre Slovensko zaujímavé jednou vecou: Chicago sa koncom 19. storočia stalo neoficiálnym hlavným mestom slovenského vysťahovalectva. Ogden vybudoval železničnú sieť, ktorá o polstoročie neskôr privážala slovenských imigrantov do chicagskych jatiek a oceliární.
Pätnásty jún je v globálnych dejinách bežný dátum. Pre Slovensko nie. Pápežská bula z roku 1520 tu zmenila náboženský profil celej krajiny. A keď v roku 1920 davová spravodlivosť zavraždila troch nevinných mužov v Duluth, udialo sa to na uliciach, ktorými denne chodili aj Slováci.