Štát: Querétaro de Arteaga, stredné Mexiko
Nadmorská výška: približne 1 800 m n. m.
Založenie: 1531
Querétaro leží v srdci mexickej vysočiny, na pomedzí púštneho severu a úrodného juhu. Práve tu sa 19. júna 1867 skončil jeden z najambicióznejších európskych koloniálnych projektov 19. storočia — popravou cisára Maximiliána I. pred popravčou čatou.
Prečo práve Querétaro? Mesto sa stalo poslednou baštou cisárskych síl. Keď liberálna armáda Benita Juáreza sťahovala slučku okolo francúzskej intervencie, Maximilián odmietol utiecť. V Querétare ho obkľúčili, zajali a po vojenskom súde zastrelili na pahorku Cerro de las Campanas — Zvoncovom vrchu.
Historický kontext. Francúzska intervencia začala v roku 1861 ako spoločná britsko-španielsko-francúzska expedícia za vymáhaním mexických dlhov. Briti a Španieli sa stiahli, no Napoleon III. pokračoval — s podporou mexických konzervatívcov dosadil na trón habsburského arcivojvodu Maximiliána. Ten vládol tri roky, kým ho republika porazila.
Málo známe fakty:
- Querétaro bolo kľúčovým mestom aj počas mexickej vojny za nezávislosť — konšpirácia proti španielskej korune sa tu rodila v súkromných salónoch už od roku 1810.
- Mexická ústava z roku 1917, jedna z prvých na svete, ktorá zakotvila sociálne práva, bola prijatá práve v Querétare.
- Cerro de las Campanas, miesto Maximiliánovej popravy, je dnes verejný park s kaplnkou, ktorú dala postaviť rakúska vláda.
Querétaro tak nie je len kulisou jednej popravy. Je mestom, v ktorom sa opakovane lámal smer mexických dejín — od koloniálneho útlaku cez cisárstvo až po republikánsku ústavu.